TOKIO - Druhé výročie ničivého zemetrasenia, vlny cunami a jadrovej katastrofy, si dnes pripomína Japonsko. Viac ako 300 000 ľudí stále žije v provizórnych podmienkach a pozdĺž najhoršie zasiahnutého severovýchodného pobrežia zatiaľ obnova prakticky nijako nepokročila. Krajina sa snaží vyčistiť radiáciu zo zamorených oblastí, znovu vybudovať zničené obce a rozhodnúť o nových energetických a ekonomických stratégiách, napísala agentúra AP.
V Tokiu a vyľudnených mestách na severovýchodnom pobreží si dnes ľudia chvíľkou ticha o 14:46 miestneho času (06:46 SEČ) pripomenuli okamih, kedy zemetrasenie o sile deviatich stupňov Richterovej škály pred dvoma rokmi pri pobreží udrelo a spustilo ohromnú prívalovú vlnu cunami, ktorá zabila takmer 19 000 ľudí. Išlo o najsilnejšie otrasy, aké boli v dejinách Japonska zaznamenané.
Japonský premiér Šinzó Abe zverejnil na internete video, v ktorom okrem iného uviedol: "Ľudia v postihnutých oblastiach stále potrebujú pomoc. Pomoc môže byť rôzna - dobrovoľníctvo, peňažné dary, turistika, nákup tovarov vyrobených v týchto oblastiach. Kým do postihnutých oblastí nepríde jar, nepríde tento rok ani do Japonska," citovala Abeho ruská agentúra RIA Novosti.
Skupina 800 ľudí dnes vo Fukušime podala žalobu proti vláde a spoločnosti Tokyo Electric Power Co., ktorá prevádzkuje jadrovú elektráreň Fukušima. Jej reaktory zasiahla pred dvoma rokmi voda a jadrová katastrofa zamorila radiáciou široké okolie. Žalobcovia požadujú náhradu 50 000 jenov (asi 400 eur) za každý mesiac a pre každú z obetí, kým nebude vyčistená všetka radiácia. To je však proces, ktorý môže trvať celé desaťročia.
Zmena japonskej vlády koncom minulého roka prebudila nádej, že by úrady mohli pokročiť rýchlejšie s očistou a rekonštrukciou. Od prevzatia úradu koncom decembra 2012 začal nový premiér Šinzó Abe pravidelne navštevovať miesto katastrofy, sľubovať rýchlejšie kroky a plánovať navýšenie dlhodobého rozpočtu na obnovu zo zhruba 19 biliónov jenov na 25 biliónov jenov.
Mnohí však varujú pred prehnanými nádejami. "Nová vláda nijako nezmenila prístup k reakcii na jadrovú nehodu, aj keď zvyšuje rozpočet," povedal AP Hiroši Suzuki, šéf rekonštrukčného výboru prefektúry Fukušima. "Pokiaľ bude rozpočet na obnovu ďalej slúžiť ako nástroj na zvyšovanie výdavkov na verejné práce, potom sa miestne spoločnosti a ekonomika postupne rozložia," dodal.
Ďalším pretrvávajúcim problémom podľa neho je diskriminácia voči ľuďom evakuovaným z oblasti okolo Fukušimy. "Veľa ľudí sa bojí, že ich deti budú mať problém nájsť si manžela či manželku kvôli strachu z dlhodobých následkov radiácie," povedal Suzuki. Deti vraj už teraz často v škole počujú od spolužiakov veci ako: "Nechoď ku mne. Si rádioaktívny."
Dva roky po katastrofe žije mimo svojho domova približne 315 000 Japoncov, z nich asi 150 000 evakuovali z oblastí postihnutých rádioaktívnym zamorením. Prírodná katastrofa si podľa oficiálnych údajov vyžiadala 18 549 mŕtvych a nezvestných. Čiastočne alebo úplne bolo zničených asi 380 000 budov. Odhaduje sa, že iba likvidácia jadrovej nehody, vrátane kompletnej demontáže reaktorov vo Fukušime-I, bude trvať asi 40 rokov.
Zemetrasenie s magnitúdou 9,0 postihlo severozápadnú časť Japonska a vyvolalo až 30-metrové vlny cunami, ktoré zmietli domy aj s ich obyvateľmi v pobrežnej oblasti. Vlny vysoké 13 metrov zasiahli aj elektráreň Fukušima-I. severne od hlavného mesta Tokio, čím vyradili z prevádzky hlavného zásobovateľa elektriny. Tri reaktory elektrárne sa v dôsledku poruchy chladiaceho systému roztavili. Išlo o najväčšiu jadrovú katastrofu na svete od havárie ukrajinskej jadrovej elektrárne v Černobyli z roku 1986.
Obnova Japonska pokračuje