LONDÝN - Zoznámte sa! Toto je Rex - bionický muž, ktorý má cenu milión dolárov. Približne toľko stoja všetky umelé orgány, umelá krv a robotické končatiny, ktorými je vybavený. Dokáže chodiť, rozprávať, vidí aj počuje.
Rex je skratka pre "robotic exoskeletons" a prvýkrát ho predstavili verejnosti včera, aby poslúžil ako dôkaz, že technológie by v budúcnosti mohli zachraňovať ľudské životy. Jeho "telom" prúdi nielen syntetická krv, ale v hrudi má protetické srdce a v hlave oči, ktoré dokážu skutočne vidieť.
Vedci tvrdia, že tento projekt v prepočte za 745-tisíc eur dokáže nahradiť časti ľudského tela. Umelého muža s výškou 188 cm vyrobili špičkoví britskí odborníci pre dokument televíznej stanice Channel 4 s názvom Ako vytvoriť bionického človeka.
Prezentovať ho bude švajčiarsky psychológ Bertolt Meyer, ktorý sám má bionickú ruku a stal sa predlohou aj pre Rexovu tvár. "Narodil som sa bez ľavej ruky, takže som bionikou doslova fascinovaný. Rex nám dáva nádej, že ľudia si môžu sami vytvárať orgány," uviedol Meyer. Rexa si budú môcť záujemcovia obzrieť na výstave v Múzeu vedy v Londýne, ktorá potrvá až do 11. marca.
Robotika sa však týmto počinom dostáva opäť k otázke, či má dochádzať ku komplexnému kopírovaniu človeka a vytváraniu tzv. replikantov, ako ich pomenoval spisovateľ Philip K. Dick vo svojej úspešnej knihe "Snívajú androidi o elektronických ovečkách?" známej aj pod názovom "Blade Runner".
V tejto oblasti vyvstali dva myšlienkové smery. Jedni hovoria, že hoci sa budeme snažiť bojovať proti robotom berúcim na seba ľudskú podobu nerozoznateľnú od skutočnosti, tento deň raz tak či tak nastane. Iní považujú vytvorenie dokonalého humanoida za hlúposť. Ide podľa nich o hranie sa na Boha s tým, že priemerný človek bude zrazu na okraji záujmu.
Odznievajú preto argumenty, že tvorba robotov je síce nezastaviteľná, ale ich funkcie by mali dominovať nad formou. Vlk by bol sýty a ovca celá. Ako však niektorí poukázali, naša zvedavosť bude vždy podnecovaná k tomu, aby sme zistili, "čo to znamená byť človekom". A to aj za cenu vytvorenia nášho umelého JA. Snáď to nedopadne rovnako ako v prípade Frankensteina.
