GEMELLI - Dennisovi Sørensenovi z Dánska pred 9 rokmi museli amputovať ruku. Teraz mu vedci spolu s lekármi vyrobili dokonalú náhradu. Prielom v technike znamená umelá ruka preto, lebo cíti a reaguje ako živá. Dennis rozoznával predmety, ktoré uchopil aj poslepiačky. Tento vynález môže znamenať pre mnohých ľudí na svete, ktorí prišli o končatinu, veľmi dobrú správu.
Vedec Silvestro Micera a jeho tím v Centre pre Neuroprotézy v Taliansku sú blízko veľkého prielomu. Spolu vytvorili protézu, ktoá môže nahradiť živú ľudskú ruku. Prvýkrát takýto model protézy skúšali vo februári 2013. "Cítiť spätnú väzbu je niečo úžasné. Teraz môžem cítiť veci, ktoré som nebol schopný cítiť 9 rokov," povedal 36-ročný Dán, ktorému pyrotechnika znetvorila ľavé predlaktie a museli mu ho amputovať.
V skúšobnom laboratóriu mal nasadenú pásku cez oči a zapchaté uši, aby mohli vyskúšať účinnosť protézy. S novou rukou je prepojený nervami, ktoré majú prenášať signály a dokonale zabezpečovať ovládanie. Následne by mal cítiť predmety ako so živou rukou."Keď som chytil nejaký predmet rozoznal som, či je makký alebo tvrdý, guľatý alebo hranatý," potvrdil Dennis.
Vedec Silvestro Micera hovorí o veľkom úspechu. "Toto je prvýkrát v neuroprostetike, čo sa podarilo obnoviť senzorické vnemy a umožniť pacientovi ovládať protézu," povedal Micera. Je to výsledok vedcov z talianskeho inštitútu SSSA a švajčiarskej školy EPFL. Projekt, na ktorom pracujú sa volá Lifehand 2.
Klinické štúdie poskytli prvé kroky k bionickej ruke, aj keď je ešte poriadne ďaleko od sériovej výroby. Ďalším krokom vo vývoji by mala byť miniaturizácia elektronických senzorov v protéze. Následne by mali vedci dolaďovať citlivosť, ktorou by mala protéza disponovať.
Dán Sørensen bol v testovaniach veľmi odvážny. "Bol som viac ako šťastný, že som mohol participovať na klinických testoch, ale nielen kvôli sebe, ale aj kvôli ostatným ľuďom s amputáciami," povedal šťastný Sørensen.
Po nešťastnej príhode s pyrotechnikou počas dovolenky ho okamžite previezli do nemocnice, kde mu ruku amputovali. Odvtedy nosil komerčnú protézu, ktorá mu umožňovala otvárať a zatvárať dlaň a držať objekty.
"Fungovala ako brzda na motorke. Keď ste zatiahli brzdu, dlaň sa zavrela. Keď ste relaxovali, ruka sa otvorila," povedal o starej protéze Sørensen. Bez senzorov zachytávajúcich informácie, ktoré boli následne prenášané do nervového systému nemohol cítiť, čo držal v ruke a tak sa musel stále ruku sledovať, aby konkrétny objekt nepoškodil.
Dán si dobre spomína na chvíle po amputácii, keď mu doktor v ťažkej životnej chvíli dal na výber. "Existujú dva spôsoby ako sa na to budeš pozerať. Môžeš sedieť v kúte a ľutovať sa. Alebo sa môžeš postaviť znovu na nohy a ďakovať za to, čo stále máš. Verím, že si vyberieš druhú možnosť," odkázal mu doktor. Dennis Sørensen už vie, že doktor mal vtedy pravdu.
