BRATISLAVA - Opozícia dnes v parlamente podala návrh na obžalobu prezidenta. Pod návrh sa podpísalo 44 poslancov zo všetkých piatich opozičných poslaneckých klubov. Ako povedal dnes na tlačovej besede predseda KDH Ján Figeľ, predseda parlamentu Pavol Paška je povinný do 30 dní zvolať mimoriadnu schôdzu, ktorej jediným bodom programu bude návrh na obžalobu prezidenta.
Môže na nej vystúpiť hlava štátu a o uznesení sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, teda za uznesenie musí zahlasovať 90 poslancov.
Figeľ tiež upozornil, že prvýkrát v moderných dejinách Slovenska je podaný návrh na obžalobu prezidenta za úmyselné porušenie ústavy. Podľa neho prezident svojvoľným konaním nezabezpečil riadny chod štátnych orgánov. „Prezident koná v záujme vládnucej strany, ktorá siaha aj na kontrolnú moc,“ zdôraznil.
Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo uviedol, že opozícia urobila podaním žaloby to, čo vyžaduje situácia, pretože prezident nevymenoval zákonne zvoleného generálneho prokurátora. „Smer napĺňa svoj cieľ - plazivú noc dlhých nožov, obsadiť všetky posty výkonnej i súdnej moci. Obžaloba je jediné možné východisko. Popísali sme v nej dôvody, pre ktoré Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora vymenovať mal,“ upozornil Frešo. Podľa neho Smer-SD už cúva z voľby nového generálneho prokurátora, pretože nikto (žiaden kandidát) nechce dať hlavu na gilotínu. „Som presvedčený, že tak ako v roku 1993 zápas proti mečiarizmu, tak aj teraz spojí všetky demokratické strany,“ dodal.
Obžaloba je podľa Martina Poliačika (SaS) dvihnutým prstom pre tých, ktorí si nevšimli, že sa v roku 1989 zmenili pomery, pre tých, ktorí si myslia, že môžu robiť čokoľvek. Predseda poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos zdôraznil, že obžaloba je odpoveďou na aroganciu Smeru a Gašparoviča.
Opozícia sa v podaní snaží dokázať, že na základe výrokov prezidenta sa zásadne menil jeho názor. "Na základe jeho vyjadrení, si bol vždy vedomý svojich kompetencií, ich rozsahu a limitu. Celý čas si bol vedomý, ako má konať, ale úmyselne sa rozhodol porušiť ústavu," povedal Poliačik.
Porušenie ústavy v obžalobe je konštatované v dvoch veciach. "Prvou je neprimeraná lehota. Osemnásť mesiacov je trikrát viac ako iná lehota na vymenovanie kohokoľvek prezidentom," povedal Poliačik s tým, že teda prezident určite nerozhodol v primeranej lehote. Druhým základom obžaloby je prekročenie právomocí prezidenta. "Rozhodoval sa na základe skutočností, ktoré sa týkali voľby kandidáta a nie jeho osoby. Prihliadal k profesijnému pochybeniu, ktoré však nemalo za následok žiadne disciplinárne stíhanie kandidáta," povedal Poliačik, pričom upozornil, že ani prokurátori toto pochybenie nepovažovali za tak závažný moment, aby slúžil ako podklad k nevymenovaniu za generálneho prokurátora.
Na obžalobu prezidenta presvedčila partnerov SaS. Liberáli spolu s KDH, Mostom-Híd a SDKÚ-DS chcú iniciovať návrh v Národnej rade SR, aby podala na Ústavný súd SR obžalobu na prezidenta za úmyselné porušenie Ústavy SR tým, že po roku a pol čakania rozhodol o nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora. K žalobe sa pripojí aj približne polovica poslancov poslaneckého klubu OĽaNO.
Ústava SR hovorí, že prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy SR alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva národná rada na ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
