SARAJEVO - Hora Zlatar pri mestečku Konjic, ktoré leží asi 40 kilometrov juhozápadne od Sarajeva, po desaťročia skrývala jedno z najväčších vojenských tajomstiev Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie. Pred 33 rokmi v nej totiž dostavali protiatómový bunker, ktorý mal v prípade vojny slúžiť ako vrchné veliteľstvo Juhoslovanskej ľudovej armády.
O všetkom, okrem starostlivo vybraných robotníkov, ktorí museli podpísať sľub mlčanlivosti, vedela len štvorica vysokých dôstojníkov, píše Sarajevský portál klix.ba.
Keď sa na kryt pozerá človek zvonku, nevidí nič okrem troch obyčajných domov obklopených prírodou. Pod nimi sa však skrýva tretí najväčší objekt svojho druhu v bývalej Juhoslávii, ktorého výstavba trvala 26 rokov a ktorý prišiel na astronomických 4,6 miliardy dolárov (3,53 miliardy eur). Väčšie a drahšie bolo už len podzemné letisko vybudované v horách neďaleko bosnianskeho mesta Bihać, ktoré bolo zničené za občianskej vojny v 90. rokoch, a vojnový prístav Lora, starostlivo ukrytý v skalnatom pobreží neďaleko chorvátskeho Splitu.
Stavba, ktorej sa hovorí Titov bunker, sa skladá z troch častí, vidieť je ale len tá prvá. Trojica domov slúžila pre ubytovanie strážnych, technikov a ochranky niekdajšieho juhoslovanského prezidenta Josipa Broz Tita. Keď návštevník prejde chodbou prvého domu, ocitne sa pred 1,2 metra hrubými kovovými bránami, za ktorými je 200 metrov dlhá chodba. Tá vedie do hĺbky 280 metrov, kde sa skrýva tretia časť objektu, samotný protiatómový bunker, ktorý mal vydržať priamy zásah pumy o sile 20 kiloton TNT (zhruba rovnako, ako mala bomba zvrhnutá na Nagasaki).
V kryte, ktorý má pôdorys tvaru podkovy, sa v prípade potreby mohlo skryť 350 najvyššie postavených vojakov a politikov bývalej Juhoslávie. Bez akéhokoľvek kontaktu so svetom tu mohli žiť polroka. Na ploche viac ako 6000 metrov štvorcových bolo pripravených zhruba sto spální, dve veľké konferenčné miestnosti a k spojeniu so svetom slúžili priame telefóny a ďalekopisy. Nechýbali ani kuchyne alebo operačná sála. A taktiež zásoby 50 ton nafty pre generátory aj obrovský bazén s pitnou vodou. Všetky systémy pritom boli zdvojené, aby obyvateľov bunkra neprekvapila neočakávaná porucha.
Najluxusnejšie vybavená bola rezidencia pripravená pre Tita (ktorý tu ale podľa dostupných informácií nikdy nebol, zomrel v máji, osem mesiacov po dokončení krytu). K dispozícii mal päť miestností - pre sekretárku a návštevy, prezidentskú pracovňu spojenú so spálňou, osobitnú spálňu pre Titovu neskôr zavrhnutú manželku Jovanka a odpočiváreň. V celom bunkri panujú ideálne podmienky, teplota sa pohybuje medzi 21 a 23 stupňami Celzia a vlhkosť okolo 65 percent.
Keď v Bosne začiatkom 90. rokov vypukla občianska vojna, chcela juhoslovanská armáda bunker zničiť. Vtedajší veliteľ dokonca vydal začiatkom mája 1992 príkaz na zbúranie. "Zničte všetko, čo sa nedá odniesť," stálo v rozkaze, po ktorom mali ženisti v objekte rozmiestniť 4,5 tony TNT, ktoré by ho zrovnali so zemou. Niekoľko ľudí, napríklad plukovník Šerif Grabovica, ktorý vytrhal drôty vedúce k rozbuškám, sa ale príkazu vzoprel. Rodiaca sa bosnianska armáda tak získala naftu, jedlo i ďalšie potrebné vybavenie.
A tak nakoniec veľkolepý bunker vďaka tomu prežil až do dnešných dní. Dnes je niekdajší Titov kryt miestom stretávania umelcov z celej bývalej Juhoslávie. Vlani sa tu od mája do septembra konalo Bienále súčasného umenia, ktorého sa zúčastnili výtvarníci z 18 krajín sveta. Ich diela bunker dodnes zdobia. Druhý ročník umeleckého stretnutia sa má konať budúci rok v apríli, do tej doby bude kryt, patriaci dnes bosnenskému ministerstvu obrany, strážiť pätica vojakov.