BRATISLAVA - Slovenský herec Stano Dančiak oslávi v piatok okrúhle 70. narodeniny. Legendárny predstaviteľ desiatok filmových a divadelných postáv, ktorému pristali najmä tragikomédie, sa zapísal do pamäte divákov aj ako výrazný dabingový herec. Hoci bojuje s cukrovkou a pred niekoľkými rokmi stratil zrak, snaží sa na svet pozerať pozitívne.
Stano Dančiak sa narodil 26. októbra 1942 v Bratislave. Na bratislavskej Strednej zdravotníckej škole sa vyučil za zubného laboranta, svoju budúcnosť však videl na divadelných doskách. V rokoch 1961 až 1965 študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení. Po absolvovaní školy účinkoval jednu sezónu v Slovenskom národnom divadle (SND). Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa odišiel z SND. Spolu s priateľmi založil Divadlo Na korze, ktoré neprežilo roky normalizácie a v roku 1971 zaniklo.
"Na korze sme sa vďaka jeho komornej atmosfére naučili hrať skutočné divadlo pravdy, ktoré nám ostalo aj neskôr," uviedol Dančiak v rozhovore pre Hospodárske noviny. Po zatvorení divadla začal hrávať na Novej scéne, kde pôsobil dvadsať rokov. "Nedokázal som sa z toho spamätať ani po desiatich rokoch," prezradil o svojom nedobrovoľnom príchode do nového kolektívu Dančiak. Po revolúcii sa stal členom Činohry SND, kde napriek slepote, ktorú mu spôsobila zákerná cukrovka, účinkuje dodnes. Na začiatku decembra bude mať premiéru hra Aj kone sa strieľajú, v ktorej stvárni reverenda Oskara.
Dančiak sa popri herectve venoval športu. Ako dorastenec hrával futbal za Slovan Bratislava, rok pôsobil v klube Dynamo Spoje. Keďže sa mu v zime nechcelo chodiť na futbalové tréningy, postavil sa do hokejovej bránky v klube Dynamo Energy. V behu na tisíc metrov sa stal dorasteneckým vicemajstrom Slovenska. Aktívne sa venoval aj plávaniu, potápaniu a vodnému pólu.
Účinkoval v desiatkach filmov a televíznych inscenácií. Pred kameru sa postavil už v 60. rokoch minulého storočia a prvé úlohy stvárnil v snímkach ako Námestie svätej Alžbety (1965) Vladimíra Bahnu, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana či Vrah zo záhrobia (1966) Andreja Lettricha. S týmito režisérmi spolupracoval i v 70. rokoch, napríklad na filmoch Skrytý prameň (1973) či Prípad krásnej nerestnice (1973). V roku 1975 sa objavil v populárnej komédii Sebechlebskí hudci v réžii Jozefa Zachara. Ďalej hral v televíznych filmoch Miloslava Luthera Nebezpečné známosti (1980) a Chodník cez Dunaj (1989), či v komédiách Ťaví zadok (1979) Petra Mikulíka a Jožko Púčik a jeho kariéra (1983) Petra Opáleného.
V hereckej kariére nepoľavil ani po revolúcii a do jeho filmografie pribudli takmer štyri desiatky titulov, prevažne televíznych filmov. Diváci si ho môžu pamätať zo snímok Svědek umírajícího času (1990), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), Lea (1996) alebo Rivers Of Babylon (1998). V ostatných rokoch spolupracoval s mladými režisérmi na krátkych filmoch ako Fricasse (2003), Nazdravíčko (2004) a Šimijé (2005). Český režisér Jan Švankmajer ho v roku 2005 obsadil do filmu Šílení. Objavil sa aj v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade (2007).
Stano Dančiak je známy aj ako dabingový herec a moderátor. Jedným z jeho nezabudnuteľných výkonov je prepožičanie hlasu svojráznemu mimozemšťanovi Alfovi. V Dančiakovom podaní dokonca ohúril aj Američanov. "Alf mal svoj charakteristický hlas, pretože nebol z tohto sveta, ale z planéty Melmac. Sympatický mi bol práve preto, že si nedával náhubok," prezradil o postave, ktorá mu je sympatická najmä pre úžasné výhovorky.
Stano Dančiak bol historicky prvým slovenským moderátorom rozhlasovej relácie pre mládež Modrá vlna, ktorú vysielal naživo. "Po odvysielaní asi štyroch relácií sme dostali také neuveriteľné množstvo listov, ohlasov a námetov, že to zbúralo všetky dovtedajšie rekordy. A to sme pritom vŕtali do vecí, ktoré v zmysle spoločenského života nemali na ružiach ustlané," zaspomínal si Dančiak.
Legendárny slovenský herec žije so svojou manželkou Darinou v Bratislave. Napriek svojmu hendikepu sa nevyhýba spoločenským udalostiam a na život sa snaží pozerať s nadhľadom a humorom. V roku 2011 si z Krištáľového plesu odniesol cenu Minerva Crystallinus, ktorá je symbolom umeleckého prínosu SND v oblasti dramatického, operného a baletného umenia a zároveň je určená tým, ktorí sa ocitli v núdzi.
