Čítanie s pochopením je atribút, ktorý sa zvykne „aplikovať“ predovšetkým v prípade detského čitateľa. Skúste ma však poslúchnuť aj vy, dospelí čitatelia, a pred tým, ako sa pustíte do čítania tejto knihy, vychutnajte si všetky „pekná“ svojho bežného života.
Alebo hoci len chuť kávy v spoločnosti milovaného človeka, prechádzku parkom a tóny obľúbenej hudby, keď sa za oknom jesenné slnko spúšťa za horizont... Zapadne a spustí sa šero, tma. Vtedy otvorte strany Kuzmovej knihy a čítajte pozorne. Pochopíte, čo všetko a ako rýchlo sa dokáže rozplynúť v zdanlivo pomaly sa meniacom svete. Okolo nás i v nás. V kypiacich virvaroch pouličných demonštrácií na opačnom konci Európy a či v ničivom prúde cunami na brehoch ostrovov, ktorých názov ani nevieme vysloviť. Vôbec netušíme, že sa blíži piaty západ slnka...
Ženatý tridsiatnik po krátkom milostnom vzplanutí prehodnotí a zanechá svoj bezcieľny, pohodlný život. Uplynie šestnásť rokov a teraz už starnúci muž rozpráva svoj dramatický osud tajomnému hostiteľovi. Odkrýva najintímnejšie zákutia vzťahov a usiluje sa pritom pochopiť. Svoju vieru a miesto, i to, kam smeruje celá spoločnosť zmietaná anarchiou, bojmi o prežitie a o moc. Všeobecnejšie: ide o prekvapujúci román o kríze a úpadku našej civilizácie, ktorého rýchlo sa zvažujúci apokalyptický dej preruší (nadobro zastaví?) nádej...
Próza predstavuje zrelý debut, z ktorého riadkov cítiť nielen zrelého človeka, ale i (prekvapivo, keďže ide o románový debut) zrelého spisovateľa, ktorý sa rozhodol so svojimi neprikrášľovanými úzkosťami podeliť s čitateľom. Tak vehementne a presvedčivo, aby mu zdvihnutým ukazovákom otvoril oči. Obidve! Tie, ktoré mnohí – možno vedome, možno nevedome – blahosklonne spúšťame aj pred najvypuklejšími mementami dneška, čo ľudskú cestu povážlivo zvažujú smerom nadol. Aby sme, paradoxne!, zvýšenú pozornosť venovali umelo „nafúknutým“ maličkostiam...
Súčasná platforma dystopickej či antiutopickej literatúry – zjednodušujúco napísané, tej ktorá popisuje hypotetickú spoločnosť horšiu od našej súčasnej – nie je v našich zemepisných šírkach príliš obsažná. Ani počtom kníh, ani počtom autorov, a zďaleka nie kvalitou. Vstupom Štefana Kuzmu na pole slovenskej prozaickej tvorby začiatku 21. storočia však táto jej časť výrazne pookriala. Hoci po prečítaní Piateho západu slnka by sa čitateľ určite pookriaty cítiť nemal. Podtitul (a obsah zručne napísanej knihy) je jednoznačný: Intímny román, o konci sveta, ktorý sa už začal...
Igor Válek
-reklamná správa-
