KINSHASA - Desivé správy sa objavujú z oblasti vo východnom Kongu, kde veľké skupiny primátov začali napádať miestnych dedinčanov. Hlavnou príčinou je šesť mesiacov trvajúca vojna v tejto oblasti, ktorá núti primáty opustiť ich prirodzené životné prostredie a kvôli ktorej vnímajú človeka ako svoju hrozbu, napísala tlačová agentúra Syfia.
Príbehy z dediny Tongo ležiacej asi 60 kilometrov severne od Gomy v provincii Severné Kivu znejú ako z filmového scenára, pritom sú skutočné. Počas niekoľkých mesiacov tu šimpanzy zabili desať ľudí a najmenej 17 ďalších vážne zranili. V júni miestne médiá informovali o prípade dvojročného dievčatka, ktoré päť šimpanzov strhlo z chrbta jej matky a ťažko zranilo. Dievča bolo prevezené do nemocnice v Gome, ale o dva dni neskôr svojim zraneniam podľahlo.
Dedina Tongo leží neďaleko Národného parku Virunga, ktorý je najstaršou prírodnou rezerváciou v Afrike. Posledných asi 18 kilometrov cesty do Virunga vedie džunglou. V okolitých lesoch je toľko ozbrojených povstalcov, že vydať sa po ceste je bezpečné len v dni trhov - teda v stredu alebo v sobotu - keď je cesta strážená.
Agresívne šimpanzy napádajú najmä ženy a deti
Všade okolo cesty sú vidieť paviány. Tí na ľudí neútočia. "Nie sú agresívne. Radi nám žerú úrodu, ktorú už rovnako podupali slony. Problémy spôsobujú šimpanzy, pretože útočia na ženy a deti," vysvetľuje Manihiro Bakundakwabo, obuvník a miestny občiansky aktivista. "Neuplynie mesiac, aby šimpanzy niekoho nezabili."
Dôkazy šimpanzej brutality sú vidieť na deťoch z dediny. Mnoho z nich má jazvy, alebo prišli o uši či prsty na rukách alebo nohách. "Pred tromi mesiacmi sa na mňa vrhli šimpanzy a strhli mi syna z chrbta. Bol zranený a vydesený. Teraz sa už nespráva normálne," lamentuje matka, ktorá vraj potomka musela poslať preč z dediny, aby sa vyhol spoločenskej stigmy "postihnutého".
Z veľkej vzdialenosti cítia ženy v plodnom období
Okrem správ o útokoch, sa v oblasti šíria reči, že šimpanzy napádajú a znásilňujú ženy, akokoľvek túto možnosť veterinári vylučujú. "Pre šimpanzov je prakticky nemožné znásilniť ženu," uviedol jeden z nich. "Cítia však aj z veľkej vzdialenosti 'samicu v plodnom období ovulačného cyklu', a potom môžu nepochybne ju alebo niekoho v jej okolí napadnúť."
Žiadna z potvrdených správ znásilnenia nezmieňuje. "Išla som žať fazuľu. Skupina šimpanzov ma obklopila a strhli mi dieťa. Bili ma a kopali," vypovedala jedna z obetí. "Kričala som a oni konečne moje dieťa nechali na pokoj. Utrpelo poranenia hlavy a stále má veľa jaziev."
Tongo nie je jediná dedina, v ktorej okolí sa vyskytuje značné množstvo primátov, ktorí museli utiecť zo svojho pôvodného životného prostredia kvôli ozbrojeným konfliktom a odlesňovaniu. Naposledy vypukli boje tento rok na jar v oblasti provincie Severné Kivu kvôli sporom ohľadom zavedenia mierovej dohody z roku 2009. Podľa odhadov OSN kvôli týmto novým bojom utieklo zo svojich domovov takmer pol milióna ľudí.
Vojaci šimpanzy jedli, ľudí považujú za nepriateľov
Boje sú ale len posledným zo série faktorov ohrozujúcich prirodzené prostredie primátov. "Tieto zvieratá boli napádané, zabíjané aj konzumované vojakmi dlhú dobu. Myslím, že sa teraz mstia ľuďom za hrôzy, ktoré počas všetkých našich vojen museli zažiť," hovorí náčelník dediny Bwito. "Musia teraz považovať ľudí za svojich nepriateľov."
Arthur Kalonji z konžského úradu pre životné prostredie (ICCN) myslí, že útoky sú súčasťou konfliktu medzi zvieratami a ľuďmi, ktorý sa teraz koncentroval do oblasti okolo Tonga. "Je jasné, že to musíme brať do úvahy. Okolo Národného parku Virunga je veľký počet týchto zvierat blízko niekoľkých dedín," dodal.
Dedinčania si želajú, aby sa ICCN vo väčšej miere zapojil do hľadania nejakého riešenia vzniknutej situácie. "Milujeme svoju prírodu a zvieratá, sú naším dedičstvom, ale ICCN nerobí nič, aby nám pomohol. Skôr po nás chcú, aby sme urobili nemožné - napríklad im ukázali, ktorí šimpanzy sú za útoky zodpovední! Ale keby niekto z nás hodil kameňom do šimpanza, tak pôjde do väzenia," vyhlásil jeden z dedinčanov.
Zabíjať primáty majú dovolené len strážcovia parku. Preto by ICCN mal aspoň zvýšiť ich počet, aby dokázali šimpanza ustrážiť a zabrániť nebezpečným stretom, uviedol aktivista Bakundakwabo. "Dlhuje nám to ako náhradu za naše zranenia," dodal.
