BRATISLAVA – Sucho, málo vlahy, nedostatok zrážok. Jediný dôvod pre ktorý už poľnohospodári bijú na poplach. Úroda pšenice bude na juhu krajiny oproti vlaňajšku nižšia o 40 %.
Vzhľadom na to, že od minulého roku pôda nemá v sebe toľko vlahy, koľko sa očakávalo zo zimného obdobia vyzerá to na poliach "veľmi slabo".
"Ozimná pšenica je riedka, nízka. Percentuálne by sa dalo povedať, že jej úroda bude o 40 % nižšia oproti vlaňajšku. Vlani sme evidovali u pšenice hektárovú úrodu 4,85 ton. Tento rok sa môže očakávať úroda okolo 3,3 až 3,5 tony z hektára," spresnila Helena Patasiová, predsedníčka predstavenstva Agrárnej komory Slovenska.
Nedostatok pšenice a jačmeňa sa nemusí premietnuť iba do zdraženia chleba, či piva. Obilniny sa pestujú aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá, takže v prípade že ich cena porastie, ovplyvní to aj cenu mäsa, mlieka a vajec.
Podobne ako pšenica, aj ostatné poľné kultúry bez vlahy živoria. O repku olejku zápasia tak potravinári, ako aj fabriky na biopalivá. Práve to by mohlo priniesť zvýšenie cien obilnín „Vyzerá tak, že u repky sa už teraz dá odhadovať, že sa nedosiahne pravdepodobne ani priemerná úroda. Úroda repky sa v našich podmienkach plánovala na 2,5 tony z hektára. Teraz to však už vyzerá tak, že bude o približne 1 tonu na hektári nižšia. Niektorí poľnohospodári repku už aj vyorali a nahradili slnečnicou a kukuricou. Iní to len zvažovali, pretože nové osiatie samozrejme predstavuje náklady navyše," uviedla Patasiová.
Kedysi sa na poliach vo velkom premiestňovali obrovské zavlažovacie systémy zo Sovietskeho zväzu. Dnes, aj keď už máme modernejšie technológie, sú funkčné len na jednu tretinu a často dochádza k ich rozkrádaniu.Navyše voda na poli sa považuje za luxus. "Poľnohospodári, ktorí využívajú vlastné závlahové systémy, v súčasnej dobe zo štátnej pomoci nemajú žiadne podpory. Napriek tomu hlavne v intenzívnej rastlinnej výrobe musia využívať závlahy, pretože bez toho by nemali úrodu," dodala.