BRATISLAVA – Na internete a po sociálnych sieťach si už ľudia zdieľajú medzi sebou informácie, ktoré slovenské potraviny sú tzv. fake. Nekvalitné napodobeniny prestávajú byť doménou čínskeho trhu, stretávate ich čoraz častejšie aj na pultoch potravín nadnárodných reťazcov.
Potravinový boj o zákazníka nie je vždy fair play. Okrem ceny odborníci odporúčajú sledovať aj zloženie a krajinu pôvodu. Mnohé výrobky sa totiž tvária ako domáce, ale kvalitou za slovenským štandardom ďaleko zaostávajú.
Slovensko má v rámci EÚ najnižší podiel domácich potravín na regáloch obchodov, iba 45 %. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) dlhodobo upozorňuje na nízku potravinovú sebestačnosť. "Ak sa situácia v oblasti potravinovej sebestačnosti štátu nezlepší, tak za niekoľko rokov štát ani zďaleka nebude schopný uživiť svojich obyvateľov," uviedol predseda SPPK Milan Semančík.
Priemer v EÚ je 95 % a v okolitých štátoch domáce potraviny tvoria od 71 % do 85 % ponuky. Konkrétne v Poľsku sa podľa Semančíka predáva až 85 % domácich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, v ČR približne 72 % a v Maďarsku 71 %.
To, že sme nútení kupovať dovážané potraviny je podľa odborníkov aj dôsledkom diskriminácie slovenských farmárov v porovnaní s poľnohospodármi zo starých členských štátov EÚ pri rozdeľovaní agrodotácií. Tým pádom čo sa vyrobí doma je síce kvalitnejšie, ale aj drahšie a v ťažkých časoch menej konkurencieschopné.
"Máme veľa skúseností o tom, že čo je zahraničné, je dobré, ale nie to, čo sa privezie na Slovensko," myslí si predseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko Gabriel Csollár. Slovensko sa podľa neho stáva často krát "smetiskom" nekvalitných tovarov.
Nastúpený trend masívneho dovozu ohrozuje aj slovenské mliečne výrobky. Z obchodov postupne miznú slovenské mlieka a slovenské syry. Aktuálne čísla štatistického úradu znepokojujú Slovenský mliekarenský zväz. Na pultoch obchodov dnes nájdeme len 28 % slovenského mlieka, 38 % syrov, 41 % masla a 48 % kyslomliečnych výrobkov od domácich poľnohospodárov.
Aby toho nebolo dosť, zahraničné výrobky sa často tvária ako keby ani neboli dovážané. V názvoch sa objavujú slová evokujúce staré známe značky, slovenské pomenovania, alebo dokonca sa nájde aj slovo „Slovenská“, čo je už dosť zavádzajúce pri produktoch z Poľska, alebo ako sa jednoducho uvádza, z EÚ. Podobne je to aj s bryndzou, ktorej práve nastáva jej najlepšie májové obdobie, nemusí pochádzať výhradne zo Slovenska.
„Normy na kvalitu zahraničných potravín sú nižšie. Ja chápem, že sme sa prispôsobili európskym normám, ale to nebráni, aby sme ich pre prípadných zahraničných dodávateľov sprísnili. Naše potraviny sú totiž oveľa kvalitnejšie,“ vyjadril sa šéf agrorezortu Ľubomír Jahnátek pre Hospodárske noviny.
