ORDOS - V čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko stojí prázdne nové mesto. Volá sa Ordos a ekonómovia ho s obľubou používajú ako príklad toho, že obrovský stavebný boom v krajine, ktorý poháňal závratný čínsky hospodársky rast, skončil. Chystá sa teraz realitná bublina prasknúť? pýta sa spravodajský server BBC.
Mohutná socha slávneho bojovníka Džingischána kraľuje námestiu v ordoskom novom meste. Rozľahlú plochu ponorenú do hmly lemujú vysokánské, impozantné budovy. Dva gigantické stepné žrebce sa vzpínajú na zadných a svojou veľkosťou zatieňujú i samotného Džingischána. Len jedno tu chýba - ľudia.
Ordos nie náhodou prezývajú "najväčšie mesto duchov v Číne". Väčšina novopostavaných budov je prázdna alebo nedokončená. Obytné domy sú plné nepredaných bytov. Ak chcete v Číne nájsť miesto, kde už stavebná bublina praskla, potom si zájdite práve sem.
Príbeh mesta Ordos sa začal písať pred dvadsiatimi rokmi, s nástupom mongolskej "uhoľnej horúčky". Súkromné banské firmy sa hrnuli do stepí Vnútorného Mongolska, hyzdili krajinu obrími jamami a tunelovaním pod zemou.
Miestni roľníci predávali pôdu baníkom a zo dňa na deň bohatli. Pracovné miesta rástli ako huby po daždi. Nekonečné kolóny nákladných vozidiel s uhlím drvili cesty. A staré mesto Ordos s prílevom kapitálu len rozkvitalo.
Miestne úrady preto prišli s megaplánmi a predložili návrh úplne nového mesta pre státisíce obyvateľov, ktoré malo vyrásť okolo Džingischánovho námestia. Desať rokov potom nové mesto stojí - a zostáva opustené.
Ide však len o jeden z príkladov nového čínskeho fenoménu, ktorý je zrejmý aj v rade ďalších obcí. Riešia, čo urobiť s nepredanými bytmi, obchodmi čakajúcimi na prenájom a prázdnymi kancelárskymi priestormi.
Pre nezasväteného pozorovateľa to vyzerá, že čínsky stavebný boom skončil. Západní finanční experti, ktorí sa obávajú prasknutia čínskej realitnej bubliny, upozorňujú, že čínska ekonomika je viac závislá na stavebníctve, než bolo hospodárstvo Spojených štátov pred nástupom hypotekárnej krízy v USA v roku 2007.
Optimistickejšie hlasy naopak pripomínajú, že Číňania môžu kupovať alebo predávať domy ešte len 25 rokov. Dopyt potlačovaný po predchádzajúce desaťročia tak stále ešte nebol uspokojený, navyše pokračujúca urbanizácia privádza ďalšie milióny ľudí z dedín do miest za prácou.
Čínski hospodárski analytici si možno aj preto robia menšie starosti ako tí západní. Naďalej veria, že technokrati v Pekingu, ktorí viedli Čínu v uplynulých tridsiatich rokoch pôsobivého ekonomického rastu, budú čoskoro schopní nastoliť rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s bytmi.
