Pestrú paletu edície Bratislava-Pressburg vydavateľstva Marenčin PT, v ktorej vyšlo hádam vyše sedemdesiat titulov, obohatila kniha o bývaní v Bratislave v rozmedzí od druhej polovice 19. storočia až do polovice 20. storočia.
Autorky si na spracovanie témy zvolili systém popisovania a charakterizovania jednotlivých objektov v meste (či komplexov budov) v číselnom poradí, ktoré ukončili číslom 113. Čitateľ sa tak s prehľadom zoznámi s osudmi výrazných a typických stavieb v meste, šľachtických palácov, viliek, nájomných bytov, či bytov pre robotníkov a robotníckych kolónií. Domy, ktorých osudy sú pre väčšinu Bratislavčanov neznáme, vykročili zásluhou autoriek z anonymity a čitateľ spozná nielen ich majiteľov, objednávateľov stavby, ale najmä projektantov, architektov a staviteľov. V celej plejáde tvorcov sa vyskytli viaceré známe mená (A. Feigler, D. Jurkovič, V. Karfík a ďalší), no aj mená ukryté v archívoch.
Vďaka bádateľskej práci autoriek sa dostáva do povedomia čitateľov napríklad architekt Anton Keusch a jeho dva doteraz nepublikované plány výstavby vily Huga Zweigla na Vlčkovej ulici z roku 1892 a „zrkadlovo rovnaký plán vily hneď na vedľajšej parcele, naprojektovaný a postavený A. Keuschom pre neho samého...“ Vďaka autorkám ešte vieme k jeho menu dodať, že je pochovaný na Ondrejskom cintoríne a jeho náhrobok je dielom známeho bratislavského sochára Alojza Rigeleho (mimochodom aj monografia o ňom vyšla v edícii Bratislava-Pressburg, autorom je Zsolt Lehel). Zaujímavé informácie poskytuje publikácia aj o viacerých bratislavských palácoch. Autorky nám priblížili aj „stavebný“ osud známej bratislavskej kaviarne Štefánka, ktorú dala postaviť grófka Irma Erdödyová. Taktiež lokalizovali, kde sa nachádzali ateliéry sochára Frica Motošku alebo maliara Gustáva Mallého, či ateliér architekta a projektanta, viedenského rodáka Aloisa Pinkasa.
Bratislava patrila aj k priemyselným mestám. A tak robotníci obývali viaceré kolónie, stavané v réžii majiteľov tovární (robotnícka kolónia továrne Stollverck, Klingerova kolónia, Schulpeho kolónia a iné). Poukazovaním na rozlohu bytov a vnútorné zariadenie autorky dokumentujú úroveň bývania týchto obyvateľov, no rovnako sa zaoberajú úrovňou obydlí vyšších vrstiev, čo charakterizuje stavebníctvo v meste v súvislosti s komfortom bývania v rozličných etapách vývoja.
Text publikácie zaujme vecnosťou, presnosťou a v mnohých prípadoch aj objavným pohľadom na bývanie v Bratislave. Doplnkom textu sú viaceré fotografie opisovaných objektov, nákresy a plány stavieb, dispozičné riešenia...
Cieľ, ktorý si autorky publikácie kládli, splnili; a možno ho zhrnúť do ich vlastných slov: „Dúfame, že aj takto koncipovaná publikácia si nájde svojich čitateľov, ktorí sa o Bratislave a období konca 19. a prvej polovice 20. storočia dozvedia niečo nové prostredníctvom každodenného života v našom meste – tentokrát prostredníctvom bývania...“
Ivan Szabó
(Okrem Bratislavy sa o živote v Banskej Bystrici prostredníctvom knihy S. Očenášovej-Štrbovej Moja Banská Bystrica dočítate v Knižnej revue 5, ktorá vychádza 7. marca)
