BRATISLAVA - Napriek tomu, že sa blíži koniec roka a ľudia chcú spomínať predovšetkým na dobré veci, treba si pripomenúť aj tie, ktoré sú výstrahou pre celé ľudstvo. Teroristické útoky a atentáty, pri ktorých zomreli stovky nevinných obetí na celom svete, už nie sú iba doménou radikálnych islamistov, ale častokrát aj psychicky narušených jedincov, akým je podľa lekárov aj Nór Anders Breivik (32). Do európskej histórie terorizmu sa zapísal veľkými krvavými písmenami.
24. január
Samovražedný útočník odpálil nálož na moskovskom letisku Domodedovo; 37 ľudí zomrelo a 70 ľudí bolo zranených. V nemocnici skončila aj slovenská herečka Zuzana Fialová, ktorá bola na návšteve v Rusku spolu s hercom Lubošom Kostelným a jeho sestrou Alexandrou. Podľa oficiálnych správ mal útok spáchať iba 20-ročný kaukazský mladík Magomed Jevlojev z teroristickej skupiny Nogajský Džamát. Útočník sa odpálil v príletovej hale a jeho cieľom boli cudzinci. Pri útoku zahynuli občania Británie, Nemecka, Rakúska a Ukrajiny. Ruská tlač po atentáte kritizovala bezpečnosť letiska aj tajnú službu. Denník Kommersant sa pozastavil nad tým, že kontroly prichádzajúcich a ich batožiny boli na letisku zavedené až po výbuchu, čiže atentátnikovi nič neprekážalo v odpálení bomby. Podľa denníka sa na útok v Moskve pripravovali tajné služby už od 31. decembra 2010.
10. február
Najmenej 31 žiakov vojenskej školy zomrelo po bombovom útoku samovražedného atentátnika vnútri vojenského náborového strediska v meste Mardan na severozápade Pakistanu. Ďalších asi 40 ľudí bolo zranených.
29. marec
Najmenej 58 ľudí bolo zabitých a 98 zranených pri útoku skupiny ozbrojencov na budovu regionálnych úradov v Tikríte v centrálnej časti Iraku.
11. apríl
V popoludňajšej špičke vybuchla nálož v stanici metra Okťabrskaja v bieloruskom Minsku; vyžiadala si 15 obetí a vyše 200 ľudí bolo zranených; 30. novembra boli za útok odsúdení na trest smrti Dzmitryj Kanavalav a Uladzislav Kavaljov. Trhavinu vraj vyrobili v pivničnom laboratóriu v panelovom dome, kde žili. Bomba s piatimi až siedmimi kilogramami TNT, naplnená kúskami kovu, bola uložená pod lavičkou. Stanica sa nachádza neďaleko sídla prezidenta Lukašenka. Ten v televíznom vystúpení vyhlásil, že výbuch bol zámerným činom s cieľom narušiť mier a stabilitu v krajine. Dolapení zločinci mali na svedomí aj dva ďalšie teroristické útoky - explózie vo Vitebsku v roku 2005 a v Minsku v júli roku 2008. K činom sa priznali.
13. máj
Najmenej 80 mŕtvych si vyžiadali dva bombové útoky v meste Čársadda na severozápade Pakistanu; nálože odpálili samovražední atentátnici pred výcvikovým strediskom polovojenských jednotiek; k útoku sa prihlásilo hnutie Taliban, ktoré sa tak vraj chcelo pomstiť za smrť vodcu teroristickej siete al-Kájda Usámu bin Ládina z 2. mája.
12. jún
V Péšávare na severozápade Pakistanu v noci na 12. júna explodovali krátko po sebe dve bomby v rušnej časti mesta. Útok si vyžiadal 35 obetí a okolo 90 osôb bolo zranených.
22. júl
Nielen Európu šokovali dva útoky v Nórsku, pri ktorých nórsky pravicový extrémista Anders Breivik (32) zabil 77 ľudí. K pumovému útoku na vládne budovy v Osle i streľbe na ostrove Utöya, kde sa konal mládežnícky tábor vládnej strany, sa Breivik priznal s tým, že "chcel zachrániť Nórsko a západnú Európu" pred islamistami. Breivik použil špeciálne náboje vyrobené tak, aby sa v tele roztrieštili a spôsobili čo najväčšie poškodenie vnútorného tkaniva. Za svoj čin sa necíti byť vinný a odmieta aj obvinenia z terorizmu. Priznal sa, že jeho akcia bola brutálna, ale nevyhnutná. Podľa posudku lekárov bol muž v čase útoku nepríčetný, a preto by nemal byť ani trestne zodpovedný. Zvyšok života by teda mohol stráviť v psychiatrickej liečebni. Ak by preda len išiel do väzenia, strávi v ňom najviac 21 rokov, čo je v Nórsku maximálny trest pre vrahov. O jeho budúcnosti rozhodne súd v apríli budúceho roka.
Breivik na ostrove Utöya
Na ostrove vyhasli hlavne mladé životy
Po atentáte sa Nórsko zahalilo do smútku
Masaker na ostrove Utöya
26. august
Najmenej 23 ľudí zomrelo pri explózii, ktorá otriasla budovou OSN v Abuji. Podľa svedkov do areálu krátko predtým vošlo auto naložené výbušninami. K útoku sa prihlásila islamistická sekta Boko Haram.
7. september
Bomba ukrytá v kufríku explodovala pred budovou najvyššieho súdu v indickom hlavnom meste Naí Dillí, ktorá je vzdialená iba dva kilometre od slovenskej ambasády. Zahynulo 12 ľudí a zranilo sa približne 62 ďalších osôb. Podľa očitého svedka zrejme kufrík s výbušninou umiestnil pri bráne asi 35-ročný muž v bielom, ktorý predbehol frontu čakajúcich. Explózia zanechala v zemi kráter hlboký zhruba jeden meter. K atentátu sa e-mailom prihlásila radikálna organizácia Harkat ad-Džihád-al-Islámí (Hnutie islamského džihádu), ktorá má základne v Bangladéši a v Pakistane.
4. október
Najmenej 100 ľudí prišlo o život a okolo 150 ľudí utrpelo zranenia pri samovražednom atentáte vo vládnej štvrti v Mogadiše, útok sa stal pri ministerstve školstva, väčšinu obetí tvorili študenti, ktorí tam prišli ku skúškam, k atentátu sa prihlásilo islamistické hnutie Šabáb bojujúce proti somálskej vláde. Išlo o najkrvavejší bombový útok tohto hnutia od roku 2007, keď radikáli začali svoje povstania.
5. november
Pri samovražedných útokoch na vojenské, policajné a cirkevné ciele v severovýchodnej Nigérii prišlo o život najmenej 150 ľudí.
6. december
Najmenej 54 osôb zabil atentátnik, ktorý sa odpálil v centre afganského Kábulu pred mešitou, kde sa v tú chvíľu modlilo niekoľko stoviek ľudí pri príležitosti šiitskeho sviatku Asura.
