LONDÝN - Bývalý poštár Paul Mason potreboval pomoc pri akejkoľvek bežnej činnosti. Vážil totiž 450 kilogramov a denne skonzumoval 20 000 kalórií, teda desaťnásobok odporúčaného množstva. Každý deň mu do domu doručovali jedlo a čokoládu za 75 libier (87 eur). Ako uvádza server BBC, päťdesiatročný muž sa kvôli silnému návyku na jedlo roky poriadne nevyspal.
Paul mal najradšej pečené zemiaky, ryby, čínske jedlo a kebab. "Nemáte poňatie o čase, mesiace sa zlejú dohromady. Roky som sa nevyspal, pretože som stále jedol. Myslel som jedine na to, ako sa rýchlo dostať k jedlu," hovorí muž z Ipswichu.
"Musel som mať pri posteli zásoby - čokoládu, zemiačiky, párky. Dostal som sa do štádia závislosti. Jedol som 24 hodín denne. Nemáte pocit sýtosti, ani hladu," opísal svoj stav kedysi mohutný Angličan.
Mason čelý život čelil nepríjemným narážkam na svoju postavu. Už v škole sa mu vysmievali, nie však kvôli váhe, ale výške. V detstve totiž rýchlo dorástol do 1,8 metra. Keď sa v polovici 80. rokov, rozišiel s priateľkou, dostal infarkt. Krátko nato mu zomrel otec a potom pomáhal so starostlivosťou o matku, ktorá trpela artritídou. Zomrela pred dvoma rokmi.
V jedle hľadal nešťastný Paul útechu. "Keď som bol malý, trval otec na tom, aby som dojedol všetko, čo bolo na tanieri. Hovoril 'nepracujem celé hodiny preto, aby si ty nedojedal'. Dostávali sme veľké porcie a vždy sme pretekali, kto doje prvý," spomína.
Počas dospievania tlstol stále viac a v tridsiatke už vážil 158 kilogramov. Po roku 2000 ale jeho váha vyskočila z 250 na 450 kilogramov. Pred dvoma rokmi podstúpil zmenšenie žalúdka, vďaka ktorej zhodil viac ako 250 kilogramov. Zároveň však musel zmeniť jedálny lístok a začal sa viac pohybovať.
Paul počas pobytu v nemocnici
Masonov boj sa ešte neskončil. Aj keď teraz váži "len" okolo 190 kilogramov, zostalo mu po tele množstvo prebytočnej kože. Aj tú lekári operatívne odstránia. Než sa tak ale stane, pacient musí schudnúť ešte viac a navyše si ju musí udržať.
Bývalému poštárovi ostala po zhodených kilách ovísajúca koža
"Nechcem byť pre spoločnosť záťažou, ale bez toho zákroku sa nezaobídem. Cítim sa, ako by mi niekto bránil žiť, ako by mi zabraňoval vrátiť sa späť do spoločnosti," dodal.
