Takto to vyzerá v mnohých rómskych osadách
KOŠICE - Takmer tri štvrtiny rómskych domácností na Slovensku sú odkázané na pomoc od štátu, obce, alebo charity. Na Slovensku pritom podľa odhadov Výskumného demografického centra žije až 380.000 Rómov, čo je 7,2 percenta populácie. Vyplýva to z výsledkov prieskumu o životných podmienkach Rómov, ktorý vlani urobili experti Rozvojového programu OSN (UNDP).
"Napriek úspechom, ktoré Slovensko dosiahlo v uplynulých rokoch, tu ešte stále uprostred pomerne bohatej spoločnosti existujú ostrovy hlbokej chudoby," povedal dnes šéf slovenského regionálneho centra UNDP Ben Slay.
Podľa predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu chudobu nebude možné odstrániť bez toho, aby sa spojili štát, samosprávy, ale tiež samotní Rómovia. Potvrdili to aj zástupcovia niektorých zamestnávateľov.
Jaroslav Gutek zo spoločnosti Obnova Bardejov aj Zuzana Rošková zo závodu Whirlpool v Poprade sa zhodli, že podniky často narážajú pri zamestnávaní Rómov na bariéru štátnej byrokracie. Firmy pritom žiadajú najmä podporu vzdelávania Rómov.
"Keď chceme zamestnať Rómov, musíme robiť výnimky vzhľadom k ich nedostatočnému vzdelaniu," poznamenala Rošková, podľa ktorej viac ako polovica zo 45 u nich pracujúcich Rómov má iba základné vzdelanie.
Experti UNDP preto odporúčajú začať verejnú diskusiu o možnosti dočasného uplatnenia opatrení, ktoré by zvýhodňovali Rómov a uvažovať tiež o predĺžení povinnej školskej dochádzky až do veku 18 rokov. V oblasti zamestnanosti by zas napríklad podľa odborníkov mohol štát pri zadávaní štátnych zákaziek uprednostňovať projekty, ktoré vytvoria miesta pre dlhodobo nezamestnaných ľudí z rómskych komunít.
Vláda na Slovensku sa už v minulosti pokúsila uplatniť zvýhodňujúce opatrenia v prospech Rómov. Ústavný súd však normu označil za protiústavnú. Slovenská ústava totiž nepripúšťa žiadnu formu diskriminácie na základe príslušnosti k určitej rase, alebo národnosti.
Podľa predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu chudobu nebude možné odstrániť bez toho, aby sa spojili štát, samosprávy, ale tiež samotní Rómovia. Potvrdili to aj zástupcovia niektorých zamestnávateľov.
Jaroslav Gutek zo spoločnosti Obnova Bardejov aj Zuzana Rošková zo závodu Whirlpool v Poprade sa zhodli, že podniky často narážajú pri zamestnávaní Rómov na bariéru štátnej byrokracie. Firmy pritom žiadajú najmä podporu vzdelávania Rómov.
"Keď chceme zamestnať Rómov, musíme robiť výnimky vzhľadom k ich nedostatočnému vzdelaniu," poznamenala Rošková, podľa ktorej viac ako polovica zo 45 u nich pracujúcich Rómov má iba základné vzdelanie.
Experti UNDP preto odporúčajú začať verejnú diskusiu o možnosti dočasného uplatnenia opatrení, ktoré by zvýhodňovali Rómov a uvažovať tiež o predĺžení povinnej školskej dochádzky až do veku 18 rokov. V oblasti zamestnanosti by zas napríklad podľa odborníkov mohol štát pri zadávaní štátnych zákaziek uprednostňovať projekty, ktoré vytvoria miesta pre dlhodobo nezamestnaných ľudí z rómskych komunít.
Vláda na Slovensku sa už v minulosti pokúsila uplatniť zvýhodňujúce opatrenia v prospech Rómov. Ústavný súd však normu označil za protiústavnú. Slovenská ústava totiž nepripúšťa žiadnu formu diskriminácie na základe príslušnosti k určitej rase, alebo národnosti.
