ROSTOCK - Už v mladšej dobe kamennej sa ľudia podrobovali operáciám lebky a zákroky prežívali. Podľa agentúry DPA to vo štvrtok oznámili lekári z univerzitnej kliniky v severonemeckom Rostocku. Vedci to zistili pri počítačovej analýze lebky takzvaného müritzského Ötziho.
Na lebke tohto pravekého človeka, ktorého pohlavie nie je zatiaľ s istotou určené, je vyvŕtaný otvor. Neurochirurg Jürgen Pick a rádiológ Karlheinz Hauenstein ju preto podrobili počítačovej tomografii, aby zistili dôvod operácie. Praveký operatér použil k zákroku pazúrik. O prípadnom umŕtvení môžu vedci ale len špekulovať.
Otvor v lebke má rozmery osemkrát päť centimetrov. To, že trepanáciu müritzský Ötzi prežil, dosvedčujú známky hojenia v oblasti rany. Podľa výsledkov analýzy žil po operácii ešte niekoľko týždňov alebo mesiacov. "Kto to vykonal, musel svojmu remeslu dobre rozumieť," povedal Pick. Dodal, že to bol úctyhodný výkon, pretože ľudia vtedy mali pre otvorenie lebky k dispozícii len primitívne nástroje, ktorými mohli ľahko poškodiť mozgovú blanu. Tiež prvýkrát našiel náznaky toho, že pred podobnými operáciami si "pacienti" strihali vlasy.
Hrob müritzského Ötziho archeológovia odkryli v roku 2009 na stavbe fermentačného zariadenia pri Vietzene neďaleko meklenburského jazera Müritz. Meno dostal po slávnejším kolegovi z neskorej doby kamennej, ktorý bol v mimoriadne zachovalom stave nájdený pred dvadsiatimi rokmi v Alpách.
Doteraz bolo v Európe objavených z doby kamennej asi 450 lebiek, ktoré nesú stopy trepanácií. Väčšina z nich vznikla po ošetrení zranení. Často ide o mužské pozostatky a zranenie je na ľavej polovici hlavy, čo svedčí podľa Pick o úderu praváka.
