BRATISLAVA - Búrky sa na Slovensku vyskytujú stále častejšie. V minulosti búrky zasiahli len niektoré oblasti, no v súčasnosti býva búrkovou oblačnosťou pokryté takmer celé územie Slovenska. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) za to môže globálne otepľovanie.
Za posledný mesiac sa na Slovensku búrky objavujú takmer s dennou pravidelnosťou. Tlakové níže, ktoré búrky spôsobujú, sa začali aktivizovať na konci júna a v júli. V apríli to podľa klimatológa Faška ešte vyzeralo tak, že bude sucho. Postupným otepľovaním sa však začali objavovať búrky, ktoré na konci apríla boli už veľmi silné a v máji nabrali razantný trend.
"Bežná kvóta búrok, ktorá by v priebehu leta mala byť naplnená už bola prekonaná. Búrky v priebehu tohto leta však ešte určite budú. To čo bude ďalej, bude určite nad hranicou normálu pre výskyt búrok u nás," uviedol Faško. Či to bude rekordná hodnota si klimatológ nedovolili odhadnúť. Skonštatoval len, že je ich je mimoriadne veľa. V porovnaní s minulosťou je podľa Faška nezvyčajné aj to, že sa búrky nevyskytujú často na tom istom mieste, ale vyskytujú sa veľmi husto.
"Predtým búrky zasiahli len niektoré oblasti Slovenska alebo sa vyskytli len sem-tam. Teraz je však búrkovou oblačnosťou naozaj pokryté celé Slovensko. V júni napríklad iba počas štyroch dní nikde na Slovensku búrka nebola, čo je dosť zvláštne," skonštatoval Faško. Počas zvyšku leta by sa počasie podľa neho malo ustáliť. "V auguste už nebýva toľko búrok ako napríklad v júli," povedal Faško. Podľa klimatológa búrky ešte určite budú, ale nemali by byť pravidelné.
Za aktuálne premenlivé počasie s výraznými výkyvmi teplôt a častými búrkami môže podľa klimatológa globálne otepľovanie. Procesy, ktoré prebiehajú v atmosfére majú k dispozícii viac energie ako v minulosti. Tým pádom v atmosfére vznikajú výraznejšie stavy a kontrasty v počasí sú tiež väčšie ako v minulosti. "Toto sa veľmi výrazne neprejavuje iba pri kolísaní teplôt a vzduchu ale aj v prípade zrážok," dodal Faško.
Tlakové níže, ktoré tu boli v minulom roku, boli nebezpečné pretože tu mali veľmi dobré podmienky na to, aby mohli u nás dlho zotrvávať a aby pri nich mohlo veľa pršať. Teplo spôsobilo, že v atmosfére bol veľký obsah vodných pár. Pri procesoch, ktoré prebiehajú v atmosfére dochádza ku kondenzácii vodných pár a uvoľňuje sa dodatočná energia.
"Keď je vodných pár veľa, aj uvoľnenej energie je viac a preto boli potom tlakové níže v Strednej Európe pomerne výrazné a veľmi dlho aktívne. Za normálnych okolností, keď ku nám tlakové níže postupujú od Atlantického oceánu alebo zo Stredomoria, nemajú také predpoklady na prežitie ako keď boli nad morom. Ale tým, že tu bolo teplejšie a v atmosfére bolo veľmi veľa vodných pár, žili tu dlhšie a boli aktívnejšie. Keďže sa táto situácia v minulom roku zopakovala viackrát, výsledkom boli povodne," dodal Faško.
