NEW ORLEANS - Morskému životu nebezpečná oblasť s príliš malým obsahom kyslíka vo vode bude mať tento rok v Mexickom zálive rekordnú rozlohu. Upozornili na to americkí vedci, podľa ktorých k zväčšeniu oblasti prispejú najmä povodne na rieke Mississippi.
Oblasť, ktorú vedci označujú ako "zónu smrti", vzniká v Mexickom zálive každý rok. Spôsobujú ju riasy, ktoré sa živia látkami, ktoré do mora vyplaví Mississippi. Pre svoj rast spotrebujú väčšinu kyslíka z vody a ryby aj ďalšie morské živočíchy musia takto zasiahnutú oblasť rýchlo opustiť, inak sa udusia.
Hlavnou obživou pre riasy sú dusičnany a fosfor obsiahnuté v hnojivách. Tento rok sa rozvodnená Mississippi rozliala do polí pozdĺž svojho toku, takže sa hnojivá dostali do mora vo zvýšenej miere.
"Zóna smrti" bude mať tento rok podľa vedcov 22.000 až 24.000 kilometrov štvorcových, teda približne 1,5 percenta rozlohy celého zálivu.
Podľa modelu vedcov z Michiganskej univerzity sa oblasť s nízkym obsahom kyslíka vo vode potiahne od ústia Mississippi smerom na západ pozdĺž pobrežia amerických štátov Louisiana a Texas. Tento rok zasiahne západnejšie, než je obvyklé. Je však možné, že jednoliatu "zónu smrti" rozbijú hurikány, ktoré sa dostanú nad Mexický záliv.
Podľa odborníkov bude rekordne veľká "zóna smrti" znamenať problém pre morský život v Mexickom zálive. Rovnakú oblasť totiž vlani postihol katastrofálny únik ropy z podmorského vrtu. Surovina unikala do zálivu tri mesiace a kvôli znečisteniu uhynulo veľké množstvo ustríc.
