KOVÁČOVÁ - Osud k nej nebol priaznivo naklonený. Veronika (16) sa narodila s ťažkým postihnutím, navyše ju po narodení opustila mama a odvtedy sa o ňu nezaujíma. Sympatické dievča, ktoré nemá vyvinuté horné končatiny a dolné iba čiastočne, však okoliu ukázalo, že aj ono chce žiť, a to s veľkou chuťou. Ruky Veronike takmer v plnej miere nahradili nohy - nimi pletie, kreslí, jedáva a dokonca i píše esemesky. Hovorí, že nikto si nesmie pripúšťať svoje postihnutie a ľutovať sa, lebo keď človek chce, dokáže všetko.
Veronika už deviaty rok trávi letné prázdniny v liečebnom ústave v Kováčovej. Ľudia ju tam zbožňujú, a preto má kamarátov po celom Slovensku. V Kováčovej sa naučila výborne plávať. Býva v škole pre postihnuté deti na Mokrohájskej v Bratislave a študuje.
„Väčšiu časť toho, čo ovládam, ma naučili v detskom domove v Malackách, kde som vyrastala,“ hovorí Veronika, ktorá veľmi nerada hovorí o svojom otcovi a matke: „Mám rodičov, ale nestarajú sa o mňa. To je všetko.“ Úsmev na perách jej vyčaria spomienky na obdobie, keď sa učila chodiť.
„To bola najťažšia vec, ktorú som sa musela naučiť. Chytať veci do nôh, plávať, či hrať na klavíri, to bolo oveľa jednoduchšie. Teraz ma prijali na obchodnú akadémiu, ale určite by som neskôr chcela pracovať s ľuďmi. Robiť niečo prospešné pre postihnuté deti, o ktoré sa ich rodičia nestarajú,“ dodáva sympatická Veronika. Jej snom je ísť na koncert hudobnej skupiny U2.
