Štastie Andy Timkovej: Môj ochrnutý syn chodí

„Bol to neopísateľný pocit, vidieť svet na vlastných nohách,“ tvrdí nadšený Adam. A pridáva sa k nemu aj šťastná mama. „Je to úžasné a zároveň veľmi motivujúce pre ostatné rodiny a hlavne deti,“ opisuje Andy Timková. Ako každý rodič, aj ona chcela pre svoje dieťa len to najlepšie a v kútiku duše tajne dúfala, že raz príde ten deň, keď Adam vstane z vozíka a spraví prvý, druhý, tretí krok. „Navštevovali sme rôznych odborníkov a liečiteľov, ale výsledok bol vždy len krátkodobý,“ vysvetľuje tmavovlasá moderátorka. No napokon sa ona aj jej syn dočkali. Na okamih nekonečnej radosti a šťastia museli síce čakať celých 22 rokov, ale vyplatilo sa.

A čo prevratné sa vlastne stalo, že Adam po takom dlhom čase vstal a začal chodiť? Presne 14. júla ho Andy priviezla do neštátneho zariadenia v Podunajských Biskupiciach určeného na rehabilitáciu chorých s pohybovým ústrojenstvom. A začala sa tvrdá drina! Adama zavesili do pojazdných popruhov a fyzioterapeuti postupne znižovali záťaž, až chlapec stál konečne na vlastných nohách. Po tomto úspechu sa začal nácvik prvých krokov. Adam dve hodiny denne každý deň poctivo trénoval. „Naučil sa brať cvičenie s radosťou, nie ako záťaž, ale ako niečo, čo mu pomôže,“ opisuje synove pocity nadšená matka. Je to zázrak alebo drina? Zrejme z každého trochu. Adam je však príkladom toho, že nikdy nevieme, kedy nás život pozitívne prekvapí.