Most Apollo je unikátny aj tým, že jednotlivé časti konštrukcie medzi sebou nezvierajú takmer ani jeden pravý uhol.
BRATISLAVA - Bratislavský Most Apollo síce nezískal hlavnú cenu Opal Awards, ktorú za najlepšiu stavbu sveta udeľuje Americká spoločnosť pre technické inžinierstvo, je však jediným európskym projektom medzi piatimi ocenenými stavbami v tomto roku.
Ako agentúru SITA ďalej informovala hovorkyňa bratislavského magistrátu, hlavnú cenu Opal Awards získala priehrada postavená v Južnej Karolíne, ostatné štyri stavby, medzi nimi aj Most Apollo získali cenu bez určenia poradia. Cenu na stredajšom odovzdávaní v medzinárodnom obchodnom centre Ronalda Reagana vo Washingtone prevzal Ivan Šesták, predseda predstavenstva spoločnosti Doprastav, ktorá bola hlavným zhotoviteľom piateho mosta cez Dunaj. "Aj napriek tomu, že Most Apollo nezískal hlavnú cenu, je to úspech a skvelá reprezentácia Bratislavy, keďže ho vybrali spomedzi 400 prihlásených stavieb a na odovzdávaní sa zúčastnilo približne 600 špičkových inžinierov z celého sveta," dodala Chudinová.
Most Apollo sprejazdnili minulý rok v septembri po vyše 31 mesiacoch od začatia stavebných prác. Jeho výstavbu sprevádzali problémy s financovaním, časovými sklzmi a jeho pomenovaním. Mostu však podľa odborníkov nemožno uprieť jedinečnosť architektonických a stavebných postupov. Už pri jeho navrhovaní sa architekti rozhodli pre síce lacnejší avšak ťažší spôsob výstavby. Vyše 500-metrovú hlavnú mostnú konštrukciu stavebníci nepostavili klasickým spôsobom, čiže postupným dopĺňaním a upevňovaním častí konštrukcie na piliere v rieke, ale zmontovali ju na ľavom brehu rieky a otočili ju naraz pomocou žeriavov a lodí. Týmto spôsobom ešte takú dlhú oceľovú konštrukciu mosta nepresúvali v žiadnej krajine na svet, Bratislava sa teda môže pýšiť svetovým unikátom. Most Apollo je unikátny aj tým, že jednotlivé časti konštrukcie medzi sebou nezvierajú takmer ani jeden pravý uhol. Most totiž dunajské brehy nespája kolmo, ale šikmo a projektanti a stavebníci sa museli vysporiadať so stavbou objektu, ktorého ťažiská ovplyvňujú množstvá rôznych uhlov s výnimkou 90-stupňových.
Most Apollo sprejazdnili minulý rok v septembri po vyše 31 mesiacoch od začatia stavebných prác. Jeho výstavbu sprevádzali problémy s financovaním, časovými sklzmi a jeho pomenovaním. Mostu však podľa odborníkov nemožno uprieť jedinečnosť architektonických a stavebných postupov. Už pri jeho navrhovaní sa architekti rozhodli pre síce lacnejší avšak ťažší spôsob výstavby. Vyše 500-metrovú hlavnú mostnú konštrukciu stavebníci nepostavili klasickým spôsobom, čiže postupným dopĺňaním a upevňovaním častí konštrukcie na piliere v rieke, ale zmontovali ju na ľavom brehu rieky a otočili ju naraz pomocou žeriavov a lodí. Týmto spôsobom ešte takú dlhú oceľovú konštrukciu mosta nepresúvali v žiadnej krajine na svet, Bratislava sa teda môže pýšiť svetovým unikátom. Most Apollo je unikátny aj tým, že jednotlivé časti konštrukcie medzi sebou nezvierajú takmer ani jeden pravý uhol. Most totiž dunajské brehy nespája kolmo, ale šikmo a projektanti a stavebníci sa museli vysporiadať so stavbou objektu, ktorého ťažiská ovplyvňujú množstvá rôznych uhlov s výnimkou 90-stupňových.
