Nastúpili ste do nového zamestnania, avšak po pár týždňoch ste objavili inzerát, ktorý vás zaujal a rozhodli ste sa, že pôjdete na nový pohovor, na ktorom by ste mali šancu uspieť? Chcete dať výpoveď, len neviete, či si váš terajší zamestnávateľ nebude uplatňovať výpovednú lehotu? Ako sa rieši tento problém konkrétne počas skúšobnej doby?
Skúšobná doba je v podstate obdobie, v rámci ktorého sa máte možnosť zoznámiť s novým pracovným prostredím a zistiť, či vám pracovné úlohy, zameranie i tempo vyhovujú. Rovnako aj váš zamestnávateľ si za daný čas urobí o vás obraz, overí vaše schopnosti a rozhodne sa, či spĺňate potrebné kritériá.
Písomná dohoda
Zo Zákonníka práce vyplýva, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu. To však neznamená, že je povinná, záleží len na zamestnávateľovi, či sa so svojím novým pracovníkom na nej dohodne. Tu si však treba dávať pozor. Musí byť totiž v zmluve uvedená písomne, inak je neplatná. Takže, ak sa o nej hovorilo iba ústne, v praxi to znamená, že zamestnanec nie je v skúšobnej dobe, a tým pádom s ním nemôže byť ukončený pracovný pomer spôsobom, akoby sa v nej nachádzal.
Aká je jej dĺžka
Dĺžka skúšobnej doby je stanovená maximálne na 3 mesiace. Samozrejme, môže byť aj kratšia, ale jej rozsah sa musí opäť dohodnúť písomne s tým, že neskôr sa už nesmie predĺžiť. Nemožno ju dohodnúť ani dodatočne so spätnou platnosťou, teda niekoľko dní po nástupe do zamestnania. Zákon pozná iba jediný prípad, keď sa skúšobná doba môže predĺžiť, a to pre prekážky v práci, ktoré sú spôsobené jedine na strane zamestnanca. Takže, ak bol pracovník napríklad 2 týždne chorý, presne o takýto čas sa natiahne aj skúšobná doba.
Čo s výpoveďou?
Ak sa chystáte z firmy, do ktorej ste nastúpili, odísť, môžete tak počas skúšobnej doby urobiť kedykoľvek. Rovnako s vami môže ukončiť pracovný pomer aj zamestnávateľ, a to z akéhokoľvek dôvodu, alebo ho ani nemusí uviesť. Podľa Martina Bednárika z advokátskej kancelárie Hencovský & spol. „sa v zásade vyžaduje, aby bola výpoveď doručená písomnou formou, avšak toto nedodržanie neznamená, že by ukončenie pracovného pomeru nebolo platné“. Takže v podstate to niektorá zo strán môže urobiť aj ústne, prípadne telefonicky, a to aspoň 3 dni pred plánovaným odchodom. Na zamestnancov, ktorí sú práceneschopní, sa vzťahuje takzvaná ochranná doba, to znamená, že počas tohto obdobia nemôžu byť prepustení. Úplne iná situácia nastáva počas skúšobnej doby. V tomto prípade sa na nich ochranná doba nevzťahuje a zamestnávateľ ich môže prepustiť i keď sú chorí, alebo utrpeli úraz.
Ako je to v niektorých krajinách EÚ
Veľká Británia - vo väčšine zamestnaní býva skúšobná doba 2 týždne pri pracovníkoch vyplácaných na základe hodinovej mzdy alebo 3 mesiace v prípade mesačnej odmeny. Závisí aj od zamestnávateľa, profesie a počtu odpracovaných rokov.
Rakúsko - skúšobná doba musí byť dohodnutá na 1 mesiac.
Maďarsko - zvyčajne je 3-dňová, na základe kolektívnej alebo inej zmluvy môže trvať najviac 3 mesiace.
Nemecko - trvanie skúšobnej doby sa pohybuje v rozpätí 3 mesiacov až 1 roka.
Holandsko - zákonom stanovená výpovedná doba niekedy nie je dlhšia ako 2 mesiace.
Taliansko - nesmie byť dlhšia ako 6 mesiacov a pre úradníkov (okrem manažérskych pozícií) viac než 3 mesiace.
Španielsko - nie je povinná. Ak sa na nej dohodne, trvá 6 mesiacov pre odborných zamestnancov a 2 mesiace pre ostatných.
Česká republika - rovnako ako u nás môže trvať maximálne 3 mesiace.
Písomná dohoda
Zo Zákonníka práce vyplýva, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu. To však neznamená, že je povinná, záleží len na zamestnávateľovi, či sa so svojím novým pracovníkom na nej dohodne. Tu si však treba dávať pozor. Musí byť totiž v zmluve uvedená písomne, inak je neplatná. Takže, ak sa o nej hovorilo iba ústne, v praxi to znamená, že zamestnanec nie je v skúšobnej dobe, a tým pádom s ním nemôže byť ukončený pracovný pomer spôsobom, akoby sa v nej nachádzal.
Aká je jej dĺžka
Dĺžka skúšobnej doby je stanovená maximálne na 3 mesiace. Samozrejme, môže byť aj kratšia, ale jej rozsah sa musí opäť dohodnúť písomne s tým, že neskôr sa už nesmie predĺžiť. Nemožno ju dohodnúť ani dodatočne so spätnou platnosťou, teda niekoľko dní po nástupe do zamestnania. Zákon pozná iba jediný prípad, keď sa skúšobná doba môže predĺžiť, a to pre prekážky v práci, ktoré sú spôsobené jedine na strane zamestnanca. Takže, ak bol pracovník napríklad 2 týždne chorý, presne o takýto čas sa natiahne aj skúšobná doba.
Čo s výpoveďou?
Ak sa chystáte z firmy, do ktorej ste nastúpili, odísť, môžete tak počas skúšobnej doby urobiť kedykoľvek. Rovnako s vami môže ukončiť pracovný pomer aj zamestnávateľ, a to z akéhokoľvek dôvodu, alebo ho ani nemusí uviesť. Podľa Martina Bednárika z advokátskej kancelárie Hencovský & spol. „sa v zásade vyžaduje, aby bola výpoveď doručená písomnou formou, avšak toto nedodržanie neznamená, že by ukončenie pracovného pomeru nebolo platné“. Takže v podstate to niektorá zo strán môže urobiť aj ústne, prípadne telefonicky, a to aspoň 3 dni pred plánovaným odchodom. Na zamestnancov, ktorí sú práceneschopní, sa vzťahuje takzvaná ochranná doba, to znamená, že počas tohto obdobia nemôžu byť prepustení. Úplne iná situácia nastáva počas skúšobnej doby. V tomto prípade sa na nich ochranná doba nevzťahuje a zamestnávateľ ich môže prepustiť i keď sú chorí, alebo utrpeli úraz.
Ako je to v niektorých krajinách EÚ
Veľká Británia - vo väčšine zamestnaní býva skúšobná doba 2 týždne pri pracovníkoch vyplácaných na základe hodinovej mzdy alebo 3 mesiace v prípade mesačnej odmeny. Závisí aj od zamestnávateľa, profesie a počtu odpracovaných rokov.
Rakúsko - skúšobná doba musí byť dohodnutá na 1 mesiac.
Maďarsko - zvyčajne je 3-dňová, na základe kolektívnej alebo inej zmluvy môže trvať najviac 3 mesiace.
Nemecko - trvanie skúšobnej doby sa pohybuje v rozpätí 3 mesiacov až 1 roka.
Holandsko - zákonom stanovená výpovedná doba niekedy nie je dlhšia ako 2 mesiace.
Taliansko - nesmie byť dlhšia ako 6 mesiacov a pre úradníkov (okrem manažérskych pozícií) viac než 3 mesiace.
Španielsko - nie je povinná. Ak sa na nej dohodne, trvá 6 mesiacov pre odborných zamestnancov a 2 mesiace pre ostatných.
Česká republika - rovnako ako u nás môže trvať maximálne 3 mesiace.
