BRATISLAVA - Okresný súd Bratislava I. minulý týždeň rozhodol v spore medzi Devín bankou a Ministerstvom financií SR (MF), ktorý sa týkal deblokácie ruského dlhu.
"Navrhovateľovi, ktorým bol správca konkurznej podstaty Devín banky, súd vyhovel a podľa rozhodnutia musí rezort financií zaplatiť banke približne 660 mil. Sk," uviedla pre agentúru SITA predsedníčka súdu Ivona Hrčeková. Pôvodne si však správca nárokoval za deblokácie 2,5 mld. Sk.
"Verdikt okresného súdu je pre nás neprijateľný. Určite sa odvoláme v plnom rozsahu," reagoval pre agentúru SITA poradca ministra financií Peter Papanek. Rezort financií má zatiaľ k dispozícii len zápisnicu z pojednávania, v ktorej nie je odôvodnenie rozsudku. "Nevieme teda, z čoho sudkyňa vychádzala," pokračoval Papanek.
Devín banka zažalovala pred šiestimi rokmi MF za nesplnenie záväzku vyplatiť jej dohodnutú odmenu za deblokácie ruského dlhu vo výške 2,5 mld. Sk. Odvolávala sa pri tom na zmluvu, ktorú v súvislosti s deblokovaním ruského dlhu s ministerstvom uzavrela. Za splnenie úlohy v súlade s dohodnutými podmienkami mala banka od MF dostať odmenu. Správca banky však pri minuloročnom pojednávaní nemal k dispozícii dokumenty, ktoré by potvrdili a objasnili, či sa deblokácie uskutočnili alebo nie. Rezort financií už vtedy informoval, že Devín banka nevykonala smerom k deblokácii absolútne nič, aby si nárokovala 2,5 mld. Sk.
Ako pokračoval Papanek, rezort financií od počiatku predmetného súdneho konania zastával názor, že mandátna zmluva z roku 1996 sa týkala iba aktivít, ktorými mala Devín banka zabezpečiť urýchlenie splatenia ruského dlhu. Toto splácanie bolo medzi Ruskou federáciou a SR dohodnuté na základe medzivládnej dohody z roku 1994 a z nej vyplývajúceho splátkového kalendára. "Takéto splnenie povinností z mandátnej zmluvy Devín banka nikdy neuskutočnila, práve naopak," zdôraznil Papanek.
Devín banka podľa stanoviska MF nielenže nezabezpečila urýchlenie splácania ruského dlhu, ale po podpísaní mandátnej zmluvy roku 1996 sa Ruská federácia dostávala do omeškania splácania svojho dlhu aj v zmysle splátkového kalendára. Najväčšími veriteľmi skrachovanej Devín banky sú Fond ochrany vkladov a Ministerstvo financií SR, s ktorým sa paradoxne banka súdila.
"Verdikt okresného súdu je pre nás neprijateľný. Určite sa odvoláme v plnom rozsahu," reagoval pre agentúru SITA poradca ministra financií Peter Papanek. Rezort financií má zatiaľ k dispozícii len zápisnicu z pojednávania, v ktorej nie je odôvodnenie rozsudku. "Nevieme teda, z čoho sudkyňa vychádzala," pokračoval Papanek.
Devín banka zažalovala pred šiestimi rokmi MF za nesplnenie záväzku vyplatiť jej dohodnutú odmenu za deblokácie ruského dlhu vo výške 2,5 mld. Sk. Odvolávala sa pri tom na zmluvu, ktorú v súvislosti s deblokovaním ruského dlhu s ministerstvom uzavrela. Za splnenie úlohy v súlade s dohodnutými podmienkami mala banka od MF dostať odmenu. Správca banky však pri minuloročnom pojednávaní nemal k dispozícii dokumenty, ktoré by potvrdili a objasnili, či sa deblokácie uskutočnili alebo nie. Rezort financií už vtedy informoval, že Devín banka nevykonala smerom k deblokácii absolútne nič, aby si nárokovala 2,5 mld. Sk.
Ako pokračoval Papanek, rezort financií od počiatku predmetného súdneho konania zastával názor, že mandátna zmluva z roku 1996 sa týkala iba aktivít, ktorými mala Devín banka zabezpečiť urýchlenie splatenia ruského dlhu. Toto splácanie bolo medzi Ruskou federáciou a SR dohodnuté na základe medzivládnej dohody z roku 1994 a z nej vyplývajúceho splátkového kalendára. "Takéto splnenie povinností z mandátnej zmluvy Devín banka nikdy neuskutočnila, práve naopak," zdôraznil Papanek.
Devín banka podľa stanoviska MF nielenže nezabezpečila urýchlenie splácania ruského dlhu, ale po podpísaní mandátnej zmluvy roku 1996 sa Ruská federácia dostávala do omeškania splácania svojho dlhu aj v zmysle splátkového kalendára. Najväčšími veriteľmi skrachovanej Devín banky sú Fond ochrany vkladov a Ministerstvo financií SR, s ktorým sa paradoxne banka súdila.
