BRATISLAVA - Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda sa neobáva, že by zavedením bezvízového režimu pre Ukrajinu zaplavili Ukrajinci slovenský pracovný trh.
Predstavitelia Európskej únie podpísali Akčný plán o vízovej liberalizácii 22. novembra 2010. Ten predstavuje ďalší krok smerom k zrušeniu vízovej povinnosti pri krátkodobom pobyte Ukrajincov v krajinách schengenského priestoru. Presný dátum, kedy začne bezvízový styk platiť, nie je známy.
"Nech k nám prídu minúť peniaze, navštíviť naše kultúrne pamiatky. O čo viac budú Slovensko a EÚ poznať, o to lepšie pre obe strany," domnieva sa. Neznepokojuje ho ani to, že obyvatelia Albánska, Bosny a Hercegoviny budú využívať bezvízový režim, ktorý pre nich začal platiť 15. decembra minulého roka, pri hľadaní si práce načierno.
Bosniansky minister pre bezpečnosť Sadik Ahmetovič v tejto súvislosti požiadal občanov svojej krajiny, aby nezneužívali voľný pohyb na hľadanie zamestnania alebo žiadanie azylu v krajinách EÚ. To predstavuje pre EÚ problém od decembra 2009, keď Srbi, Macedónčania a Čiernohorci cestujú s biometrickými pasmi po schengenskom priestore bez víz. Jediným regiónom zo západného Balkánu, ktorý zatiaľ nespĺňa podmienky na bezvízový styk, je Kosovo.
"V súčasnosti vieme kontrolovať trh s prácou, vieme sa brániť. Netreba ľudí strašiť. Aj nás sa kedysi báli ako nepoznaného 'čuda' a zavádzali prechodné obdobia na voľný pohyb pracovnej sily. Nič strašné sme nenarobili ani Britom ani Írom. Mnohí možno ľutujú, že Slováci odišli," uviedol v rozhovore.
Dzurinda pripomenul, že od EÚ sa v tomto vyžaduje dobrá vôľa, ústretovosť a porozumenie, ale od krajín usilujúcich sa o vízovú liberalizáciu zase plnenie predpísaných podmienok. Podľa neho sú po spomenutých krajinách na rade práve štáty Východného partnerstva, ako Ukrajina a Moldavsko.
