BRUSEL - Záchranný fond eurozóny, ktorý vytvorili členské štáty EÚ, aby zabránili opakovaniu gréckej dlhovej krízy, obsahuje v skutočnosti oveľa menej peňazí, ako politici tvrdia. Namiesto sľubovaných 440 miliárd eur má len okolo 250 miliárd!
Vyplýva to z prepočtov spoločnosti Barclays Capital, o ktorých informoval denník Financial Times.
Členské štáty eurozóny vrátane Slovenska sa zaviazali, že fondu poskytnú záruky na celkovo 440 miliárd eur. V prípade, že by sa niektorá z krajín dostala do ťažkostí, požiada fond, ktorý je známy pod skratkou ESFS, a ten jej poskytne potrebné finančné prostriedky, ktoré získa z predaja dlhopisov, za ktoré ručí eurozóna.
Dlhopisy záchranného fondu si od medzinárodných spoločností vyslúžili najvyšší možný rating AAA, táto "prestíž" však nebola zadarmo. ESFS totiž vďaka tomu musí držať pomerne významné finančné rezervy, ktoré do značnej miery obmedzujú sumu, ktorou disponuje na pomoc štátom v núdzi.
Pre štát, ktorý sa ocitne v problémoch, navyše nemusí byť prípadná pôžička zo záchranného fondu žiadnu záchranou. Po započítaní všetkých nákladov by úroky mohli dosiahnuť zhruba osem percent, čo je mimochodom oveľa vyšší úrok, než v minulosti získalo od krajín eurozóny Grécko. Predlžené Atény získali prísľub úveru vo výške až 110 miliárd eur za úrok vo výške zhruba päť percent.
"Využitie záchranného fondu eurozóny rozhodne nie je nijakou lacnou možnosťou. Celý systém je konštruovaný tak, aby uspokojil veriteľa na náklady dlžníkov," uvádza Financial Times.
