BRATISLAVA - Štátna pokladnica (ŠP) by mala od budúceho roka využívať voľné prostriedky najprv na krytie deficitu štátneho rozpočtu (ŠR) a štátneho dlhu a až následne ich bude môcť zhodnocovať na finančnom trhu.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o Štátnej pokladnici, ktorý Ministerstvo financií (MF) predložilo na pripomienkovanie. Cieľom tejto úpravy je podľa rezortu zvýšiť tlak na prioritné používanie voľných prostriedkov ŠP na krytie schodku štátneho rozpočtu a dlhu. Navrhovaná novela zákona má tiež zúžiť povinnosti pre klientov v systéme štátnej pokladnice. MF navrhuje vypustiť predkladanie finančných plánov na dvanásťmesačné obdobie podľa mesiacov a na trojmesačné obdobie podľa týždňov, ktoré pokladnici slúžili ako pravidelná informácia na plánovanie likvidity jediného účtu. Pokladnica by mala na plánovanie budúcej likvidity už využívať vlastné postupy a historické údaje, ktoré od klientov získala počas svojej činnosti.
Pre subjekty, ktoré kontrolujú orgány verejnej moci, počíta návrh s dobrovoľným vstupom do systému ŠP. Riaditeľa ŠP by mal od budúceho roku menovať do funkcie minister financií. Túto kompetenciu má v súčasnosti Úradu pre štátnu službu, avšak MF predpokladá jeho zrušenie. Štátna pokladnica vykonáva svoju činnosť od 1. januára 2004. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly ministerstva financií. V rámci riadenia verejných financií má za úlohu kontrolu rozpočtu, vedenie účtov a platobný styk, riadenie likvidity a výkazníctvo. Medzi klientov ŠP patria ústredné orgány štátnej správy, rozpočtové a príspevkové organizácie v ich pôsobnosti, verejnoprávne inštitúcie a úrady vyšších územných celkov. V prvom polroku tohto roka zrealizovala celkovo 11,5 mil. transakcií. Podiel pokladnice na všetkých transakciách medzibankového platobného styku tak vzrástol z 19 % zo začiatku tohto roka na 24 % zaznamenaných koncom júna.
