Ilustračné foto (Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Penzijný systém na Slovensku je potrebné upraviť, inak ohrozí stabilitu verejných financií. Budúca vláda, ktorá nastúpi po júnových parlamentných voľbách, by preto mala spomaliť každoročné zvyšovanie dôchodkov alebo výrazne predĺžiť vek odchodu do dôchodku.
Alternatívou je urýchlené zlepšenie kondície verejných financií, aby mohol štát z rozpočtu penzie naďalej dotovať. Vyplýva to z prepočtov inštitútu INEKO a Podnikateľskej aliancie Slovenska.
"Ak by budúce vlády odmietli akékoľvek úpravy penzijného systému, stúpne jeho deficit na 2,6 percenta hrubého domáceho produktu do roku 2040. Za celé obdobie do roku 2040 by tak penzijný systém vytvoril dlh na úrovni 75 percent HDP, čím by s veľkou pravdepodobnosťou rozvrátil verejné financie," uviedol riaditeľ inštitútu Peter Goliaš.
INEKO odporučilo, aby sa dôchodky pravidelne zvyšovali podľa rastu inflácie a nie v závislosti od vývoja priemeru rastu mzdy a inflácie, ako je to v súčasnosti. Zároveň by sa mal zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 65 rokov z aktuálnych 62 rokov. Pokiaľ chce vláda zachovať súčasný spôsob valorizácie penzií, musela by podľa inštitútu postupne predĺžiť dôchodkový vek až na 70 rokov.
Penzijný systém výrazne upravila bývalá vláda premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorá okrem sporenia v štátnom systéme umožnila presun časti odvodov na súkromné účty v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Reformu súčasný kabinet Roberta Fica od svojho nástupu kritizoval a viackrát sprísnil pravidlá podnikania správcov penzií. Chcel tak oslabiť ich postavenie a opäť presmerovať peniaze do Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca dôchodky súčasným penzistom. Chýbajúce zdroje v štátnom pilieri totiž musí vykrývať štát.
Zachovanie súčasného systému je podľa INEKO možné, ak nová vláda radikálne zlepší stav verejných financií. Ich schodok je v súčasnosti prevyšuje šesť percent výkonu ekonomiky, pričom na penzijný systém pripadajú viac ako dve percentá HDP. Zníženie deficitu je možné reformami, zvyšovaním daní alebo úsporami vo výdavkoch.
Ak by budúca vláda nedokázala konsolidovať verejné financie a súčasne by odmietla úpravy penzijného systému, verejný dlh krajiny by sa podľa inštitútu už v roku 2014 prehupol nad hranicu 60 percent HDP. To by bolo v rozpore so súčasnými pravidlami eurozóny.
Väčšina politických strán pred voľbami o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku nehovorí, viaceré však pripúšťajú, že je potrebné zmeniť penzijný systém. Politici tiež chcú zlepšiť stav verejných financií, výrazný nárast daní však otvorene nespomínajú.
"Ak by budúce vlády odmietli akékoľvek úpravy penzijného systému, stúpne jeho deficit na 2,6 percenta hrubého domáceho produktu do roku 2040. Za celé obdobie do roku 2040 by tak penzijný systém vytvoril dlh na úrovni 75 percent HDP, čím by s veľkou pravdepodobnosťou rozvrátil verejné financie," uviedol riaditeľ inštitútu Peter Goliaš.
INEKO odporučilo, aby sa dôchodky pravidelne zvyšovali podľa rastu inflácie a nie v závislosti od vývoja priemeru rastu mzdy a inflácie, ako je to v súčasnosti. Zároveň by sa mal zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 65 rokov z aktuálnych 62 rokov. Pokiaľ chce vláda zachovať súčasný spôsob valorizácie penzií, musela by podľa inštitútu postupne predĺžiť dôchodkový vek až na 70 rokov.
Penzijný systém výrazne upravila bývalá vláda premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorá okrem sporenia v štátnom systéme umožnila presun časti odvodov na súkromné účty v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Reformu súčasný kabinet Roberta Fica od svojho nástupu kritizoval a viackrát sprísnil pravidlá podnikania správcov penzií. Chcel tak oslabiť ich postavenie a opäť presmerovať peniaze do Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca dôchodky súčasným penzistom. Chýbajúce zdroje v štátnom pilieri totiž musí vykrývať štát.
Zachovanie súčasného systému je podľa INEKO možné, ak nová vláda radikálne zlepší stav verejných financií. Ich schodok je v súčasnosti prevyšuje šesť percent výkonu ekonomiky, pričom na penzijný systém pripadajú viac ako dve percentá HDP. Zníženie deficitu je možné reformami, zvyšovaním daní alebo úsporami vo výdavkoch.
Ak by budúca vláda nedokázala konsolidovať verejné financie a súčasne by odmietla úpravy penzijného systému, verejný dlh krajiny by sa podľa inštitútu už v roku 2014 prehupol nad hranicu 60 percent HDP. To by bolo v rozpore so súčasnými pravidlami eurozóny.
Väčšina politických strán pred voľbami o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku nehovorí, viaceré však pripúšťajú, že je potrebné zmeniť penzijný systém. Politici tiež chcú zlepšiť stav verejných financií, výrazný nárast daní však otvorene nespomínajú.
