(Zdroj: TASR)
BRATISLAVA - Druhý dôchodkový pilier sa od januára na pol roka otvorí. Možnosť výstupu zo sporenia na penziu v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS) pre vyše 1,5 milióna sporiteľov je jednou z viacerých zmien, ktoré dnes schválil parlament.
Aj po záverečnom hlasovaní poslancov zostala neistá dočasná možnosť vstupu do druhého piliera, keďže poslanci hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto bodu možno zmätočne.
Vládou navrhnutú predlohu plénum upravilo viacerými pozmeňujúcimi návrhmi, prešli aj niektoré opozičné. Zmeny v dôchodkovom systéme by mali začať platiť od budúceho roka, podpísať ich však ešte musí prezident Ivan Gašparovič.
Poslanci najskôr súhlasili s jedným z pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe výborov, ktorý upravoval dočasnú možnosť vstupu do druhého dôchodkového piliera pre ľudí, ktorí v súčasnosti platia odvody len do štátnej Sociálnej poisťovne. Neskôr však prijali tiež návrh podpredsedníčky opozičnej SDKÚ-DS Ivety Radičovej, ktorý takúto možnosť úplne zrušil.
"Hlasovanie bolo zmätočné. Pani spravodajkyňa dala hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z mojej dielne, tých, o ktorých už nemala dať hlasovať, lebo prešli iné v spoločnej správe," povedala novinárom po hlasovaní Radičová. Prezident s veľkou pravdepodobnosťou bude musieť zákon vrátiť do parlamentu, dodala. Pokiaľ by plénum dôchodkovú novelu aj po prípadnom vetovaní prezidentom opätovne schválilo, opozícia podľa exministerky práce bude zvažovať podanie na Ústavný súd.
"Ja si nemyslím, že by to (novela) skončilo u prezidenta. Vôbec by som z toho nerobila tragédiu, (...) musia to však posúdiť právnici," vyhlásila k spornému hlasovaniu poslancov ministerka práce Viera Tomanová. Podľa nej v rokovacej sále zlyhal "ľudský faktor" a dobrovoľný vstup do druhého piliera považuje tiež za otázny. Pred záverečným hlasovaním o materiáli vznikol v sále rozruch, ktorý sprevádzala napätá atmosféra.
Koalícia premiéra Roberta Fica v novele napríklad presadila, aby nárok na dôchodok vznikol občanovi až po 15 rokoch platenia dôchodkových odvodov namiesto doterajších desiatich rokov. Naopak, na rozdiel od vládou prijatej predlohy, bude štát naďalej platiť časť dôchodkových odvodov za matky na materskej dovolenke a opatrovateľov na ich súkromné účty v DSS.
Problematickým ustanovením schválenej novely je podľa šéfa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Petra Sochu najmä predĺženie povinnej doby platenia penzijných odvodov na 15 rokov, čo vraj znevýhodní časť sporiteľov v druhom pilieri. "Vstupovali totiž do systému za iných podmienok," povedal ČTK Socha. Prijaté zmeny DSS podľa neho neprekvapili, keďže koalícia sa na väčšine z nich už vopred dohodla.
Opozícia sa pokúsila zachovať súčasnú podobu dôchodkovej reformy aj prostredníctvom ústavného zákona, ktorý sa jej však dvakrát nepodarilo presadiť. Zozbierala tiež okolo 130.000 podpisov občanov pod petíciu, ktorá však napokon nebola zaradená na októbrovú schôdzu parlamentu ešte pred prerokovanie vládou navrhnutých úprav v dôchodkoch.
Súčasnú podobu dôchodkového systému presadila bývalá vláda Mikuláša Dzurindu. Ficov kabinet chystá väčšie zásahy do dôchodkovej reformy na budúci rok. Zvažuje sa napríklad zmena pomeru povinných dôchodkových odvodov v prospech Sociálnej poisťovne alebo vytvorenie štvrtého garantovaného fondu, ktorý by zvýšil záruky pre sporiteľov.
Vládou navrhnutú predlohu plénum upravilo viacerými pozmeňujúcimi návrhmi, prešli aj niektoré opozičné. Zmeny v dôchodkovom systéme by mali začať platiť od budúceho roka, podpísať ich však ešte musí prezident Ivan Gašparovič.
Poslanci najskôr súhlasili s jedným z pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe výborov, ktorý upravoval dočasnú možnosť vstupu do druhého dôchodkového piliera pre ľudí, ktorí v súčasnosti platia odvody len do štátnej Sociálnej poisťovne. Neskôr však prijali tiež návrh podpredsedníčky opozičnej SDKÚ-DS Ivety Radičovej, ktorý takúto možnosť úplne zrušil.
"Hlasovanie bolo zmätočné. Pani spravodajkyňa dala hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z mojej dielne, tých, o ktorých už nemala dať hlasovať, lebo prešli iné v spoločnej správe," povedala novinárom po hlasovaní Radičová. Prezident s veľkou pravdepodobnosťou bude musieť zákon vrátiť do parlamentu, dodala. Pokiaľ by plénum dôchodkovú novelu aj po prípadnom vetovaní prezidentom opätovne schválilo, opozícia podľa exministerky práce bude zvažovať podanie na Ústavný súd.
"Ja si nemyslím, že by to (novela) skončilo u prezidenta. Vôbec by som z toho nerobila tragédiu, (...) musia to však posúdiť právnici," vyhlásila k spornému hlasovaniu poslancov ministerka práce Viera Tomanová. Podľa nej v rokovacej sále zlyhal "ľudský faktor" a dobrovoľný vstup do druhého piliera považuje tiež za otázny. Pred záverečným hlasovaním o materiáli vznikol v sále rozruch, ktorý sprevádzala napätá atmosféra.
Koalícia premiéra Roberta Fica v novele napríklad presadila, aby nárok na dôchodok vznikol občanovi až po 15 rokoch platenia dôchodkových odvodov namiesto doterajších desiatich rokov. Naopak, na rozdiel od vládou prijatej predlohy, bude štát naďalej platiť časť dôchodkových odvodov za matky na materskej dovolenke a opatrovateľov na ich súkromné účty v DSS.
Problematickým ustanovením schválenej novely je podľa šéfa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Petra Sochu najmä predĺženie povinnej doby platenia penzijných odvodov na 15 rokov, čo vraj znevýhodní časť sporiteľov v druhom pilieri. "Vstupovali totiž do systému za iných podmienok," povedal ČTK Socha. Prijaté zmeny DSS podľa neho neprekvapili, keďže koalícia sa na väčšine z nich už vopred dohodla.
Opozícia sa pokúsila zachovať súčasnú podobu dôchodkovej reformy aj prostredníctvom ústavného zákona, ktorý sa jej však dvakrát nepodarilo presadiť. Zozbierala tiež okolo 130.000 podpisov občanov pod petíciu, ktorá však napokon nebola zaradená na októbrovú schôdzu parlamentu ešte pred prerokovanie vládou navrhnutých úprav v dôchodkoch.
Súčasnú podobu dôchodkového systému presadila bývalá vláda Mikuláša Dzurindu. Ficov kabinet chystá väčšie zásahy do dôchodkovej reformy na budúci rok. Zvažuje sa napríklad zmena pomeru povinných dôchodkových odvodov v prospech Sociálnej poisťovne alebo vytvorenie štvrtého garantovaného fondu, ktorý by zvýšil záruky pre sporiteľov.
