BRATISLAVA - Hospodárska kríza sa už dotkla 49 percent obyvateľov Slovenska, naopak, žiadne dôsledky krízy zatiaľ nepocítilo 47 percent Slovákov.
Vyplýva to z májového prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra TNS. Najčastejším prejavom hospodárskej recesie bola pritom strata vlastného zamestnania alebo zamestnania príbuzného, niektorí zas krízu vnímali pre nižší príjem, finančnú neistotu či potrebu viac šetriť.
V porovnaní s celoslovenským priemerom dopady krízy podľa prieskumu viac pocítili obyvatelia Trenčianskeho, Nitrianskeho a Žilinského kraja či obyvatelia väčších miest s výnimkou Bratislavy. Krízou sa cítia byť zasiahnuté aj jednočlenné domácnosti, mnohodetné rodiny, nezamestnaní, dôchodcovia a domácnostiam s čistým mesačným príjmom do 1000 eur (30.126 korún) či manuálni pracovníci.
Naopak, kríza sa nedotkla hlavne obyvateľov Bratislavského a Trnavského kraja, Bratislavčanov, nemanuálnych zamestnancov, živnostníkov a podnikateľov, manažérov, domácností s čistým mesačným príjmom nad 1000 eur (30.126 korún).
Tretina z 1013 respondentov si myslí, že sa situácia na Slovensku v priebehu nasledujúcich dvoch rokov v súvislosti s krízou nezmení, 29 percent je presvedčených, že sa zhorší. Traja z desiatich oslovených veria, že sa situácia bude zlepšovať.
Najväčší optimisti sú pritom mladí ľudia vo veku 15 až 17 rokov, študenti, obyvatelia Trenčianskeho kraja a domácností s čistým príjmom od 1000 do 1800 eur (od 30.126 eur do 54.227 eur) mesačne. Medzi pesimistami je oproti priemeru viac ľudí nad 60 rokov, dôchodcov, nezamestnaných a mnohodetné domácnosti. Radia sa medzi nich aj obyvatelia Nitrianskeho a Žilinského kraja či domácnosti s čistým mesačným príjmom do 400 eur (12.050 eur).
V porovnaní s celoslovenským priemerom dopady krízy podľa prieskumu viac pocítili obyvatelia Trenčianskeho, Nitrianskeho a Žilinského kraja či obyvatelia väčších miest s výnimkou Bratislavy. Krízou sa cítia byť zasiahnuté aj jednočlenné domácnosti, mnohodetné rodiny, nezamestnaní, dôchodcovia a domácnostiam s čistým mesačným príjmom do 1000 eur (30.126 korún) či manuálni pracovníci.
Naopak, kríza sa nedotkla hlavne obyvateľov Bratislavského a Trnavského kraja, Bratislavčanov, nemanuálnych zamestnancov, živnostníkov a podnikateľov, manažérov, domácností s čistým mesačným príjmom nad 1000 eur (30.126 korún).
Tretina z 1013 respondentov si myslí, že sa situácia na Slovensku v priebehu nasledujúcich dvoch rokov v súvislosti s krízou nezmení, 29 percent je presvedčených, že sa zhorší. Traja z desiatich oslovených veria, že sa situácia bude zlepšovať.
Najväčší optimisti sú pritom mladí ľudia vo veku 15 až 17 rokov, študenti, obyvatelia Trenčianskeho kraja a domácností s čistým príjmom od 1000 do 1800 eur (od 30.126 eur do 54.227 eur) mesačne. Medzi pesimistami je oproti priemeru viac ľudí nad 60 rokov, dôchodcov, nezamestnaných a mnohodetné domácnosti. Radia sa medzi nich aj obyvatelia Nitrianskeho a Žilinského kraja či domácnosti s čistým mesačným príjmom do 400 eur (12.050 eur).
