BRATISLAVA - Ministerstvo financií SR (MF) by malo na budúci týždeň predložiť vláde podľa ministra financií Ivana Mikloša informatívny materiál o rozhodnutí arbitrážneho tribunálu vo Washingtone, podľa ktorého má Slovensko po prehratom spore zaplatiť ČSOB 24,7 mld. Sk.
Ako v pondelok informoval Mikloš, stále nie je rozhodnuté, či sa SR proti rozhodnutiu odvolá. "Rokujeme s právnymi zástupcami z hľadiska posúdenia situácie a z hľadiska možnosti, reálnosti odvolania," skonštatoval. MF ešte podľa neho stále študuje rozsudok.
Iniciatívu podpredsedu ANO Jirka Malchárka podať v tejto kauze trestné oznámenie na neznámeho páchateľa berie Mikloš podľa jeho slov na vedomie.
"Vítam, že to preskúmajú aj orgány činné v trestnom konaní, aj keď neviem posúdiť, či sa podarí dokázať trestno-právnu zodpovednosť," dodal. Podľa Mikloša aj rozsudok jasne dokazuje, že príčiny tohto problému vznikli v rokoch 1993 až 1997.
"My sme tento problém zdedili od konca roku 1998, keď sme prišli do vlády. Pokúšali sme sa o mimosúdnu dohodu, ktorá ale nebola možná, pretože česká vláda poskytla ČSOB rádovo vyššiu záruku, ako bola akceptovateľná suma z našej strany na mimosúdnu dohodu," skonštatoval. Pre ČSOB a českú stranu bola podľa neho neakceptovateľná akákoľvek mimosúdna dohoda pod túto sumu, ktorá prevyšovala 30 miliárd korún.
Ak by sa Slovensko rozhodlo neodvolať proti rozhodnutiu arbitrážneho tribunálu zvýšil by sa kvôli tejto sume minuloročný deficit verejných financií približne o 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Sumu by však SR uhradila až počas tohto roka.
"Väčšia časť tejto sumy je k dispozícii v štátnych finančných aktívach vo výške 16 mld. Sk a zvyšok by sa mohol riešiť buď z výnosov z privatizácie, novelizáciou zákona o štátnom rozpočte, alebo dohodou na splátkovom kalendári," uviedol koncom decembra Mikloš.
Lehota splatnosti sumy, ktorá by však nemala ohroziť harmonogram vstupu krajiny do eurozóny, je do 28. januára 2005. Po tomto termíne by Slovensku plynula trojmesačná lehota na odvolanie. Ak by SR do tohto dátumu prehratú sumu neuhradilo, záväzok sa bude podľa Mikloša úročiť 5 % p.a.
Spor sa týka konkrétne spoločnosti Slovenská inkasná (SI), ktorá vznikla v roku 1993 na základe medzinárodných dohôd. Jej úlohou bolo spolu s Českou inkasní ozdraviť ČSOB od zlých úverov. SI na seba prebrala asi štvrtinu nelikvidných aktív ČSOB za viac ako 10 mld. Sk. Jej najväčšími dlžníkmi sa stali bývalé podniky zahraničného obchodu ako Technopol, Martimex alebo Slovart. Za postúpené aktíva zaplatila Slovenská inkasná prostriedkami, ktoré si požičala od ČSOB. Dlh voči nej mala následne splácať z pohľadávok voči týmto podnikom, ktoré ale nevymohla.
Keď v roku 1997 Ministerstvo financií SR odmietlo prevziať záväzky za SI, situácia sa vyhrotila a ČSOB požiadala Slovenskú inkasnú a MF SR o okamžité splatenie všetkých svojich pohľadávok, vtedy ešte vo výške 13 mld. Sk. Následne sa ČSOB obrátila na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov vo Washingtone so žiadosťou o vyriešenie sporu pred arbitrážnym tribunálom.
Iniciatívu podpredsedu ANO Jirka Malchárka podať v tejto kauze trestné oznámenie na neznámeho páchateľa berie Mikloš podľa jeho slov na vedomie.
"Vítam, že to preskúmajú aj orgány činné v trestnom konaní, aj keď neviem posúdiť, či sa podarí dokázať trestno-právnu zodpovednosť," dodal. Podľa Mikloša aj rozsudok jasne dokazuje, že príčiny tohto problému vznikli v rokoch 1993 až 1997.
"My sme tento problém zdedili od konca roku 1998, keď sme prišli do vlády. Pokúšali sme sa o mimosúdnu dohodu, ktorá ale nebola možná, pretože česká vláda poskytla ČSOB rádovo vyššiu záruku, ako bola akceptovateľná suma z našej strany na mimosúdnu dohodu," skonštatoval. Pre ČSOB a českú stranu bola podľa neho neakceptovateľná akákoľvek mimosúdna dohoda pod túto sumu, ktorá prevyšovala 30 miliárd korún.
Ak by sa Slovensko rozhodlo neodvolať proti rozhodnutiu arbitrážneho tribunálu zvýšil by sa kvôli tejto sume minuloročný deficit verejných financií približne o 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Sumu by však SR uhradila až počas tohto roka.
"Väčšia časť tejto sumy je k dispozícii v štátnych finančných aktívach vo výške 16 mld. Sk a zvyšok by sa mohol riešiť buď z výnosov z privatizácie, novelizáciou zákona o štátnom rozpočte, alebo dohodou na splátkovom kalendári," uviedol koncom decembra Mikloš.
Lehota splatnosti sumy, ktorá by však nemala ohroziť harmonogram vstupu krajiny do eurozóny, je do 28. januára 2005. Po tomto termíne by Slovensku plynula trojmesačná lehota na odvolanie. Ak by SR do tohto dátumu prehratú sumu neuhradilo, záväzok sa bude podľa Mikloša úročiť 5 % p.a.
Spor sa týka konkrétne spoločnosti Slovenská inkasná (SI), ktorá vznikla v roku 1993 na základe medzinárodných dohôd. Jej úlohou bolo spolu s Českou inkasní ozdraviť ČSOB od zlých úverov. SI na seba prebrala asi štvrtinu nelikvidných aktív ČSOB za viac ako 10 mld. Sk. Jej najväčšími dlžníkmi sa stali bývalé podniky zahraničného obchodu ako Technopol, Martimex alebo Slovart. Za postúpené aktíva zaplatila Slovenská inkasná prostriedkami, ktoré si požičala od ČSOB. Dlh voči nej mala následne splácať z pohľadávok voči týmto podnikom, ktoré ale nevymohla.
Keď v roku 1997 Ministerstvo financií SR odmietlo prevziať záväzky za SI, situácia sa vyhrotila a ČSOB požiadala Slovenskú inkasnú a MF SR o okamžité splatenie všetkých svojich pohľadávok, vtedy ešte vo výške 13 mld. Sk. Následne sa ČSOB obrátila na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov vo Washingtone so žiadosťou o vyriešenie sporu pred arbitrážnym tribunálom.
