BRATISLAVA - Sumu 24,7 mld. Sk, ktorú Slovensko prehralo v spore s ČSOB, by podľa arbitrážneho nálezu washingtonského tribunálu mala SR zaplatiť do 30 dní. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca ČSOB Milan Tománek.
Aj keď rozhodnutie právnici banky iba ešte študujú, ČSOB nie je s výsledkom arbitrážneho konania úplne spokojná. Požadovaná kompenzácia záväzku SR totiž predstavovala podľa stanoviska ČSOB až 32,4 mld. Sk, podľa informácií slovenskej strany malo ísť až o 34 mld. Sk. “V každom prípade a bez výnimky však arbitrážny tribunál potvrdzuje právny nárok ČSOB, teda existenciu záväzku Slovenskej republiky voči ČSOB,“ povedal v prvej reakcii člen predstavenstva banky Peter Knapp.
Slovenská strana sporu, zastúpená ministerstvom financií, zatiaľ sumu ani ďalšie kroky zatiaľ nekomentovala. "V súčasnosti sa právni zástupcovia oboznamujú s rozhodnutím tribunálu," uviedol poradca ministra financií Peter Papanek. Podľa neho však existuje ešte aj možnosť proti rozhodnutiu sa odvolať.
Štatút Medzinárodného strediska pre riešenie investičných sporov vo Washingtone (ICSID) totiž umožňuje dvojstupňové pojednanie, aj keď, ako upozornila ČSOB, len za veľmi špecifických podmienok. “ČSOB neočakáva, že by takýto prípadný krok slovenskej strany mohol zmeniť dikciu nálezu,“ uviedla banka.
Ako ďalej uviedol Papanek, “cieľom slovenskej strany je jednoznačne vybojovať v tomto niekoľkoročnom právnom spore čo najlepšiu pozíciu aj vzhľadom na daňovníkov.“
Spor sa týka konkrétne spoločnosti Slovenská inkasná (SI), ktorá vznikla v roku 1993 na základe medzinárodných dohôd. Jej úlohou bolo spolu s Českou inkasní ozdraviť ČSOB od zlých úverov. SI na seba prebrala asi štvrtinu nelikvidných aktív ČSOB za viac ako 10 mld. Sk. Jej najväčšími dlžníkmi sa stali bývalé podniky zahraničného obchodu ako Technopol, Martimex alebo Slovart. Za postúpené aktíva zaplatila Slovenská inkasná prostriedkami, ktoré si požičala od ČSOB. Dlh voči nej mala následne splácať z pohľadávok voči týmto podnikom, ktoré ale nevymohla.
Keď v roku 1997 Ministerstvo financií SR odmietlo prevziať záväzky za SI, situácia sa vyhrotila a ČSOB požiadala Slovenskú inkasnú a MF SR o okamžité splatenie všetkých svojich pohľadávok, vtedy ešte vo výške 13 mld. Sk. Následne sa ČSOB obrátila na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov vo Washingtone (ICSID) so žiadosťou o vyriešenie sporu pred arbitrážnym tribunálom.
Najväčšou chybou podľa Ministerstva financií SR bolo to, že Slovenskú inkasnú v rozhodujúcom čase plne ovládala ČSOB a SR nemala zastúpenie v orgánoch Slovenskej inkasnej. Nekontrolovala teda Slovenskú inkasnú a tak jej ČSOB postúpila pohľadávky, ktorých opodstatnenosť a aj výška neboli riadne zdokumentované a neboli v súlade s ustanoveniami konsolidačnej zmluvy.
Naopak česká strana uvádza, že aj počas trvania arbitráže Slovensko benefitovalo z privatizácie ČSOB, keď svoj podiel v tejto bankovej inštitúcii predalo. Národná banka Slovenska totiž ešte v roku 1999 podpísala zmluvu o predaji svojho 24,13-percentného podielu v Československej obchodnej banke, a.s., Praha. Kupujúcimi boli belgická banka KBC Bank (16,66 %) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (7,47 %). Slovensko predajom tohto podielu získalo približne 17 mld. Sk.
