Strmší pád ekonomiky, ďalších 3,5 % sa prognózuje

Informoval o tom dnes Štatistický úrad, ktorý v máji odhadol medziročný pokles hrubého domáceho produktu (HDP) za prvé tri mesiace na 5,4 percenta. Ekonomiku, ktorá klesla po prvý raz od začiatku roka 2000, stiahla do červených čísel najmä svetová hospodárska kríza. V závere vlaňajška HDP krajiny ešte vzrástol o 2,5 percenta.

Výkon hospodárstva sa z nedávnej pozície medzi lídrami Európskej únie zosunul na nižšie priečky. Kríza poznačila aj ďalšie štáty únie, do ktorých Slovensko vyváža väčšinu svojej produkcie. Pokles objednávok ovplyvnil výrobu viacerých firiem, mnohé z nich ohlásili hromadné prepúšťania. Ekonomiku začiatkom roka pribrzdili aj zastavené dodávky plynu z Ruska, pre ktoré výrazne obmedzili produkciu väčšie priemyselné podniky.

Slovenské hospodárstvo začiatkom roka stiahol najmä zahraničný obchod. Vývoz klesol medziročne o necelú štvrtinu, dovoz sa prepadol o 22,6 percenta. Investície sa znížili o 4,1 percenta a konečná spotreba domácností o 1,2 percenta. Naopak, mierny rast o 1,2 percenta vykázala konečná spotreba verejnej správy. Podľa spresneného odhadu úradu sa v prvom štvrťroku na Slovensku vytvoril HDP v objeme 14,68 miliardy eur (442,25 miliardy korún), v bežných cenách sa znížil o 6,1 percenta.

Štatistici dnes zverejnili aj prognózu vývoja ekonomiky na tento rok. Úrad počíta, že HDP krajiny klesne medziročne o 3,5 percenta. Národná banka Slovenska (NBS) už skôr odhadla prepad hospodárstva o 2,4 percenta. Ministerstvo financií plánuje svoju prognózu aktualizovať tento mesiac, oficiálne naďalej predpokladá rast ekonomiky o 2,4 percenta.

Miera inflácie by podľa predpokladov štatistikov mala na konci roka klesnúť na 2,2 percenta. Nezamestnanosť, ktorá sa v závere vlaňajška znížila na dlhoročné minimum pod deväť percent, má naopak vzrásť na 11,2 percenta.

Počet nezamestnaných by tak mal podľa ŠÚ vzrásť v tomto roku na 300-tisíc osôb a priemerný počet osôb zamestnaných v hospodárstve by mal poklesnúť o 3,1 % na 2,21 mil. ľudí.

Napriek medziročnému prepadu hrubého domáceho produktu by však zamestnanci stále mali evidovať rast miezd, či už na nominálnej alebo reálnej báze. Priemerná nominálna mesačná mzda by totiž podľa ŠÚ mala v tomto roku stúpnuť o 5,1 % na 760 eur. Tento rast by pri predpokladanej priemernej miere inflácie 2,3 % mal znamenať aj rast reálnej mesačnej mzdy o 2,7 %. Infostat predpokladá rast nominálnej mzdy o 4,9 %, infláciu na priemernej úrovni 2,2 % a nárast reálnej mesačnej mzdy o 2,6 %.