BRATISLAVA - Slovensko je v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy vnímané pri hodnotení dopadov hospodárskej krízy ako jedna z najmenej rizikových krajín. Konštatuje to analýza Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR.
Podľa materiálu si Slovensko toto hodnotenie získalo na základe nízkej zadlženosti obyvateľstva, stabilnému makroekonomickému prostrediu a vďaka zavedeniu eura v úvode tohto roka. "Pozícia Slovenska je z pohľadu dopadov nízkeho prílevu kapitálu relatívne stabilná. Úvery sú bezpečne kryté domácimi depozitmi. Krajina posledné roky znižovala deficit verejných financií a deficit bežného účtu bol na relatívne udržateľnej úrovni. Aj vďaka vstupu do eurozóny začiatkom roka 2009, je krajina vnímaná ako jedna z najmenej rizikových v regióne SVE," uvádza inštitút.
Svetová hospodárska kríza sa podľa IFP prejavuje v poklese rozsahu medzinárodného obchodu. S krízou pritom prichádza aj nedôvera, ktorá obmedzuje pohyb medzinárodného kapitálu. Práve z prílevu zahraničného kapitálu dlhodobo profitovali krajiny strednej a východnej Európy. Ten sa stal hlavným motorom rýchleho ekonomického dobiehania krajín Európskej únie.
"Obmedzený prílev zahraničného kapitálu, vyvolaný finančnou krízou, prináša pre región neblahé následky, ktoré sa však líšia v závislosti od makroekonomických podmienok v jednotlivých krajinách," uvádza IFP. Krajiny v regióne sa tak v dôsledku krízy nevyhnú zníženiu priamych zahraničných investícií ako aj zníženiu zahraničného dopytu, čo negatívne ovplyvní aj ich hospodársky rast. Jednotlivé krajiny sú však podľa inštitútu v rozdielnej miere ovplyvnené odlivom zahraničného kapitálu vzhľadom na odlišné makroekonomické podmienky a kurzové režimy.
Hlavné makroekonomické nerovnováhy pritom prevládajú predovšetkým v pobaltských krajinách a v Maďarsku. "Pobaltské krajiny dlhé roky profitovali z lacných zahraničných úverov, ktoré veľkou mierou ťahali domáci dopyt. Rast úverov v týchto krajinách bol jedným z najvyšších v regióne. Dvojciferné rasty domáceho dopytu sa odrazili na zvyšovaní deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Zhoršenie úverových podmienok v týchto krajinách sa významne odrazí na nepriaznivom vývoji domáceho dopytu," uvádza IFP.
Maďarsko má podľa inštitútu relatívne veľkú časť svojich úverov denominovanú v zahraničnej mene, čo pri oslabovaní meny rovnomerne zvyšuje aj ich náklady. Navyše vykazuje aj najvyšší dlh verejnej správy v regióne. "Na strane druhej, Poľsko, Česko, Slovinsko a Slovensko postihla kríza v relatívne dobrej makroekonomickej kondícii. Slovensko a Slovinsko majú výhodu eura, ktoré eliminuje kurzové riziká. Tieto krajiny tak musia čeliť predovšetkým klesajúcemu zahraničnému dopytu a nízkemu prílevu priamych zahraničných investícii," konštatuje IFP.
