Zaujímavé, že naši ruskí bratia si zmyslia riešiť ich problémy s Ukrajinou vždy vtedy, keď je vonku riadna kosa. Keby išlo len o ceny plynu, nezaplatené účty a odstávky, dalo by sa to predsa robiť aj v lete. Lenže v lete sa s takou odstávkou oveľa ťažšie ohuruje. Podniky sú síce postihnuté takmer rovnako, ale domácnosti nie. Menej by sa o nich hovorilo a menej by sme si uvedomovali, ako sme na nich závislí.
Dávať nám pociťovať závislosť je ale dvojsečná zbraň. Nechajme bokom malichernosti typu, že odstaviť zmluvnému partnerovi, ktorý si riadne plní záväzky (akože my) len tak dodávky plynu, v januári a bez ohlásenia, je nehoráznosť. Nepomohlo ani to, že náš premiér sa snaží s nimi bratať. Majú ho na háku ako majú na háku všetky ostatné malé krajiny. Dvojsečnosť spočíva v tom, že aj plyn sa dá nahradiť, múdro povedané, má svoje substitúty. Kúriť sa dá aj drevom a ropou, ktorá zhodou okolností stojí teraz v zime tretinu toho, čo stála v lete, elektrina sa dá vyrábať aj z uhlia, vody, vetra, slnka. Okrem toho sa dá veľké jadro, napríklad jadro uránu, štiepiť, čo po slovensky znamená, že opäť spustíme Bohunice (pokiaľ nebude nutné meniť palivo, v tom prípade ich spustíme, keď vonku budú rásť snežienky) a dajú sa dve malé jadrá spojiť, napríklad dve jadrá vodíka do jedného jadra hélia. Takto funguje slnko už miliardy rokov a ako vidieť, celkom sa mu darí. A hlavne dá sa šetriť.
Z tohto pohľadu mi politika našich ruských bratov pripadá trochu krátkozraká. Za ropu inkasujú už len tretinu, oligarchovia im idú dolu vodou a akciové trhy klesli od leta na štvrtinu. V takejto situácii si treba každého jedného zákazníka ceniť, nech je akokoľvek malý.
