Nato aby štát mohol plniť svoje základné funkcie, akými sú súdnictvo, polícia a školstvo, potrebuje peniaze, to je logické. Peniaze zoberie vo forme daní občanom, ktorí tieto viac či menej kvalitné služby štátu využívajú, aj to je logické. Problém je v tom, že štát neberie násilím peniaze svojim občanom len na základné funkcie štátu, ale aj na kopec zbytočností.
Ministri si nemusia za naše peniaze vyvážať svoje zadky v šesťmiliónových autách, ani šéf policajného zboru nepotrebuje auto, ktoré má spotrebu 20 litrov. Ďalej sú to investičné stimuly, ktoré sú nespravodlivé voči tým, ktorí ich nedostanú, Fond rozvoja bývania, ktorý vyhovie len zopár ľuďom, ale stojí nás zopár miliárd a množstvo ďalších zbytočností a tisíce zbytočných úradníkov k tomu.
Náš premiér sa síce dušoval, že zníži počet úradníkov o 20%, ale to ho zrejme prešlo a úradníkov zamestnáva náš štát dokonca mierne viac ako pred dvoma rokmi. Z cudzieho krv netečie a preto občania musia tlačiť na vládu, aby šetrila. Sú to ich peniaze.
Ďalší problém sú výnimky pre rovnejších medzi rovnými. Naši ctení poslanci, napriek tomu, že majú príjem vyše 100 tisíc Sk, nemusia značnú časť z neho zdaňovať. Sudcovia, hasiči, banky, poisťovne majú tiež výnimky, na ktoré sa skladáme my ostatní. Keby zopár zbytočností nebolo a keby boli systémy správne nastavené (o tom viac na budúci týždeň), mohli by sme mať my všetci nižšie dane a odvody.
Daň z príjmu by nebola 19%, ale už len 16%. DPH by tiež nebola 19% ale len 16%. A odvody by mohli byť takisto 16% (to ale súvisí viac so zle nastaveným systémom), viac a detailnejšie tu. Mimochodom nižšie dane a odvody motivujú k tvorbe hodnôt a v čase krízy je to presne to, čo Slovensko potrebuje.
