Opäť raz podľahli politici, tentoraz z SDKÚ, pokušeniu zahrať sa na Ježiška. Dzurinda síce nemá na veľkého Ježiška Fica, ale predsa len, program, ktorý predstavil, obzvlášť kapitola o rodine skrýva v sebe množstvo darčekov. Dotácia na zateplenie, viac štátnej bonifikácie, vyšší materský príspevok, výrazné zvýšenie zdrojov pre školstvo, viac školení pre podnikateľov a všeličo iné. Každý jeden návrh znie celkom rozumne a má v sebe niečo sociálne, teplé, skratka taký láskavý útulný štát. Je tu ale jeden háčik – kto zaplatí darčeky?
Má náš štát príjmy povedzme z predaja ropy alebo zlata? Alebo vyberie Fico či Dzurinda potrebné peniaze (bavíme sa o desiatkach miliárd korún) z vlastného vrecka? Vtedy by to bol darček a tešil by som sa ako prvý. Lenže pravda je iná. Peniaze na darčeky zaplatia vždy obdarovaní. Buď dnes alebo neskôr. To znamená, že buď štát nás naďalej nechá platiť vysoké dane a odvody alebo nás ešte viac zadlží a splatia to naše deti. Preto pri každom jednom darčeku (asi tak ako býva na škatuľke od cigariet, že fajčenie škodí zdraviu) by malo byť nasledovné upozornenie: Milí občania, uvedomte si, že štát vám môže vo forme rôznych sociálnych darčekov dať len tie peniaze, ktoré vám najprv násilím zoberie, po odrátaní nákladov na úradnícky aparát, samozrejme. Čím viac vám veľkoryso rozdáme a čím komplikovanejšie to spravíme, tým viac vám musíme násilím najprv zobrať.
Potom by si zrejme nejeden prívrženec Ficových silných sociálnych programov rozmyslel, či naozaj je dobré mať takú sociálnu dávku, a onakú a ešte túto a hentú... spolu ich máme vyše 70. Nato je nutný kopec úradníkov, ktorí tieto dávky rozdeľujú. Len na úradoch sociálnych vecí ich je takmer 10 tisíc.
Sociálna poisťovňa ich má vyše 6 tisíc a daňové úrady tiež. Potom sa asi viacerí zamyslíme nad tým, či by nestačila jedna základná štátna dávka, tak vysoká aby nikto neumrel hladom, ktorá by klesala s rastúcim príjmom, a jedna pomerne štedrá dávka na deti.
Alebo také nezmysly ako aktívna politika trhu práce, investičné stimuly, štátny fond rozvoja bývania a pod. Samozrejme, nikomu z 1200 žiadateľov o dotáciu z fondu rozvoja a bývania sa nebude páčiť, že tento fond by sa mal zrušiť. Ale prečo my všetci ostatní sa mu máme skladať na byt? To platí aj pre obecné a sociálne byty, ktoré neraz dostali vyvolení, ktorí ich vôbec nepotrebovali... A to najdôležitejšie by bolo, že my všetci by sme vďaka ušetrením peniazom platili už len 15 percentnú DPH. Aha, je tu ešte niečo.
Ježiškovia zvyknú argumentovať, že darčeky zaplatia bohatí a dostanú ich chudobní. Lenže to vôbec nie je pravda. Darčeky si zaplatia chudobní sami, a povedzme ešte stredná trieda. Máme desiate najvyššie odvody na svete, máme zbytočne vysokú DPH a aj daň z príjmu by mohla byť nižšia. To nehovorím o ďalších poplatkov ako napríklad koncesionárskych, ktoré sa dotknú najviac chudobných.
