BRATISLAVA - Parlament by mal v skrátenom legislatívnom konaní rokovať o kontroverznej novele zákona o cenách, ktorú presadzuje vláda, aby chránila spotrebiteľov pred zdražovaním počas prechodu na euro. Parlamentná schôdza sa začína v utorok. Podľa novely niektoré štátne orgány budú môcť aj priamo určovať ceny.
Podmienkou je vznik mimoriadnej trhovej situácie s priamym vplyvom na ceny tovarov na našom trhu, ktorá ohrozí cenovú stabilitu alebo dostupnosť tovarov. Príčinou na úradný zásah do cien môže byť aj nerozvinuté konkurenčné prostredie alebo ak si to bude vyžadovať ochrana spotrebiteľa, či verejný záujem. Námietky proti novele mal aj Protimonopolný úrad, ktorý upozorňoval, že návrh môže mať zlý dopad na trh, konkurenčné prostredie, podnikateľov i spotrebiteľov. Predajcom, ktorí prekročia maximálnu úradmi povolenú cenu, má hroziť väzenie až na 10 rokov. S takýmto opatrením počíta vládna novela trestného zákona, o ktorej má tiež rokovať parlament.
Poslanci by mali voliť členov Rady Slovenského pozemkového fondu (SPF). Dvojstupňové riadenie fondu zaviedla novela zákona, fungovať malo už od začiatku septembra. Keďže členovia rady nie sú zvolení, nový mechanizmus nefunguje. Podľa novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách rada nebude schvaľovať zmluvy, ale bude ich len odporúčať či neodporúčať na podpis. Konečné rozhodnutie bude na štatutárnych orgánoch - generálnom riaditeľovi a jeho námestníkovi. Funkcia šéfa fondu má patriť Smeru-SD, námestníka dosadí ĽS-HZDS.
Súčasný šéf fondu Miloslav Šebek (nominant Smeru-SD) nemusí opustiť svoju pozíciu, pretože novela považuje za zákonné aj tie orgány, ktoré sa vymenovali pred 1. septembrom tohto roka. Generálneho riaditeľa aj námestníka bude vymenovávať a odvolávať vláda na návrh ministra pôdohospodárstva. Úlohou 11-člennej rady fondu má byť kontrola činnosti a hospodárenia fondu. Členov má voliť a odvolávať parlament. Šiestich má navrhnúť vláda, troch koalícia a dvoch opozícia. V rade majú sedieť aj dvaja zástupcovia opozície, SDKÚ-DS a KDH chcú mať v rade svojich nominantov. SDKÚ-DS navrhuje Jána Goliana a KDH Moniku Valúchovú. SDKÚ-DS i KDH sa však obávajú, že do dozornej rady sa po dohode s koalíciou dostane kandidát SMK. Funkčné obdobie členov bude trojročné. Koaliční poslanci chcú návrhom zákona uznať, že "Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva."
Podľa návrhu zákona do budovy parlamentu sa má umiestniť busta Dubčeka a pamätná tabuľa. Ak zákon získa podporu poslancov, účinný bude od začiatku budúceho roka. Dubček bol symbolom vzdoru proti sovietskej moci, proti totalitarizmu, symbolom ľudskosti a človečenstva v politike, napísali poslanci za Smer-SD v dôvodovej správe k návrhu zákona. Opozícia sa k návrhu stavia skepticky. "Osobne si neviem predstaviť, že by som hlasoval za zásluhy 1. tajomníka ÚV KSČ," povedal v auguste predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš. Koaliční poslanci by mali prelomiť prezidentovo veto, ktoré stoplo nový cestný zákon.
Koaličné strany majú v parlamente 84 hlasov, na prelomenie veta treba 76. Prezident Ivan Gašparovič vrátil zákon aj preto, že koalícia k nemu schválila nepriamu novelu, rozširujúcu okruh stavieb diaľnic, na ktoré sa môžu uplatniť jednorazové mimoriadne opatrenia. Nový cestný zákon zavádza niekoľko noviniek, napríklad zníženie rýchlosti v obciach zo 60 na 50 km/hod., celoročné svietenie, zákaz telefonovania počas jazdy, prísnejšie sankcie pre opitých šoférov.
Osobné autá by mali mať zimné pneumatiky, ak na vozovke bude súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza. Do parlamentnej lavice sa vráti odvolaný minister životného prostredia Jaroslav Izák z SNS. Odvolaná ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová z ĽS-HZDS nastúpila do parlamentu už na mimoriadnej schôdzi, na ktorej sa odvolával šéf rezortu spravodlivosti Štefan Harabin.
