BRATISLAVA - Slovensko postúpilo v Svetovej ročenke konkurencieschopnosti 2008, ktorú vydáva švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD), o štyri pozície z vlaňajšieho 34. na 30. miesto s indexom 59,4 z možných 100.
Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia v 55 vybraných štátoch sveta, pričom kvalitné prostredie najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí. O najnovšom vydaní rebríčka konkurenčnej schopnosti informovali v stredu zástupcovia Nadácie F. A. Hayeka v Bratislave, ktorá sa spolupodieľala na jeho vypracovaní. Najväčšími výzvami pre rast konkurencieschopnosti Slovenska v najbližších rokoch pritom sú najmä výrazné zlepšenie vymáhateľnosti práva, lepšie prepojenie medzi trhom práce a vzdelávacím systémom, ako aj zvýšenie flexibility pracovného trhu, zjednotenie výberu daní a odvodov či zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve a rozvoj infraštruktúry pre dopravu, IT a vedu a výskum.
IMD so sídlom v Lausanne zostavil ročenku v spolupráci s 53 organizáciami z celého sveta. Index konkurencieschopností ekonomík od roku 1989 porovnáva a hodnotí 331 rozličných kritérií, združených v štyroch základných oblastiach - ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Dve tretiny informácií predstavujú objektívne údaje v podobe štatistiky o každej krajine. Subjektívne hodnotenia zvyšných faktorov boli získané na základe prieskumu u 3 960 topmanažérov zo všetkých krajín. Zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo takmer sto riaditeľov a vedúcich pracovníkov najvýznamnejších súkromných podnikov. V ekonomickom rozvoji SR postúpila z vlaňajšieho 42. na terajšie 32. miesto, v efektivite vlády z 37. na 31. miesto, v efektivite podnikov z 28. na 26. miesto a v infraštruktúre z 38. na 36. miesto.
"V podstate sa nachádzame v polovici volebného obdobia tejto vlády. Prvýkrát môžeme povedať, že v skutočnosti výsledky, ktoré sa štatisticky spracovávajú alebo trendy už sa dajú prisúdiť súčasnej vláde," informoval predseda správnej rady Nadácie F. A. Hayeka Ivan Švejna. Slovensko podľa neho žije v dobrých časoch, ekonomika je naštartovaná, životná úroveň rastie. Do budúcna je však potrebné byť veľmi obozretní a identifikovať potenciálne problémy. Terajšia vláda podľa neho nespravila z makroekonomického hľadiska zásadné chyby, aj keď budúcnosť je otázna. V súvislosti s plánovaným prechodom na euro v SR Švejna poznamenal, že dve tretiny ekonómov a analytikov je za rýchle zavedenie eura, pričom dve tretiny obyvateľov majú z eura obavy. "Chýba seriózny sociologický prieskum medzi obyvateľstvom o eure," dodal. Prechod na euro by mal byť podľa Švejnu čo najmenej bolestivý, lebo to bude mať priamy vplyv na konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Ako ďalej poznamenal, je to totiž oveľa zložitejšie ako len otázka výmenného kurzu. Zhodnotenie zvládnutia tohto procesu bude podľa Švejnu reálne až v roku 2010.
Švejna považuje za potrebné aj zefektívnenie sociálneho a zdravotného systému, pretože vláda podľa neho nemá v tejto oblasti žiadnu víziu. Tá nespočíva v tom, že raz zvýšime jednu sociálnu dávku a potom aj druhú dávku. Predpokladom ucelenej vízie je podľa neho finančná udržateľnosť systému, zrozumiteľnosť a schopnosť prežiť. Za veľký problém označil nedostatočné prepojenie medzi vzdelávacím systémom a trhom práce. Očakávaný príchod pracovnej sily zo zahraničia na Slovensko môže radikálne zmeniť ponuku a dopyt po konkrétnej práci. Napriek nezamestnanosti je problémom nájsť kvalifikovanú pracovnú silu pre jednotlivé profesie.
Poradie na prvých troch miestach zostalo oproti vlaňajšku rovnaké - prvé sú USA s indexom 100 pred Singapurom s 99,3 a Hongkongom s indexom takmer 95. Švajčiarsko postúpilo z minuloročnej šiestej na aktuálnu štvrtú pozíciu s indexom 89,7, Luxembursko kleslo o jeden stupeň na piate miesto s indexom 84,4. Šieste Dánsko s indexom 83,85 kleslo o jedno miesto, Austrália s indexom 83,5 sa posunula o päť priečok na siedme miesto, ôsma kanada si polepšila o dve miesta s indexom 82,85. Švédsko zostalo deviate s indexom 82,5 a prvú desiatku uzatvára Holandsko s indexom 80,5 pri poklese o dve miesta. Rozdiel medzi lídrom a ďalšími krajinami sa však podľa hlavného autora ročenky Stephana Garelliho neustále zmenšuje. Situácia v USA podľa neho pripomína Japonsko, ktoré viedlo rebríček konkurenčnej schopnosti v rokoch 1989 až 2004, no neskôr začalo prudko zaostávať za inými krajinami. V súčasnosti je Japonsko na 22. mieste, o dve pozície vyššie ako minulý rok.
Zo susedov SR je na tom najlepšie Rakúsko na 14. mieste s indexom 75, hoci oproti vlaňajšku kleslo o tri priečky. Pred SR je naďalej aj Česká republika s indexom 62,25, keď postúpila z 32. na 28. miesto. Maďarsko kleslo o tri priečky na 38. pozíciu s indexom 52,9 a Poľsko sa posunulo vyššie o 8 stupňov na 44. pozíciu s indexom okolo 48. Naopak, Ukrajina sa o osem miest prepadla na predposledné 54. miesto s indexom 38,2. Spomedzi nových členov Európskej únie je najvyššie Estónsko na 23. mieste s indexom 69,6. Slovinsko rok po zavedení eura postúpilo o osem miest na 32. priečku s indexom 57,9.
