BRATISLAVA - Slovensko má oficiálne potvrdené nominálne splnenie všetkých maastrichtských kritérií nevyhnutných na prijatie eura.
Európsky štatistický úrad Eurostat totiž v piatok potvrdil ministerstvom financií predbežne uvádzaný deficit verených financií na úrovni 2,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh verejnej správy vo výške 29,4 % HDP, čo boli posledné nepotvrdené čísla vyžadované kritériami. Slovensko tak aj fiškálne kritérium zvládlo so značnou rezervou, keď schodok verejných financií skončil 0,8 percentuálneho bodu pod hodnotou 3-percentného maastrichtského kritéria a dlh verejnej správy bol menej ako polovičný oproti 60-percentnej hranici kritéria. Eurostat pritom revidoval aj schodok verejných financií Slovenska za rok 2006 nadol o 0,1 percentuálneho bodu. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu tak deficit v roku 2006 dosiahol 3,6 % HDP.
Európsky štatistický úrad tak potvrdil informácie, ktoré predbežne prezentoval rezort financií už v rámci návrhu znižovania deficitov verejnej správy v nasledujúcich rokoch a rozpočtových východiskách. Pri hrubom domácom produkte v objeme 1,852 bil. Sk tak podľa potvrdených údajov deficit rozpočtu verejnej správy dosiahol v minulom roku vo finančnom vyjadrení 40,023 mld. Sk. Výdavky verejnej správy dosiahli 36,9 % HDP a príjmy verejného okruhu predstavovali 34,7-percentný podiel na HDP. Dlh verejnej správy v roku 2007 podľa údajov zverejnených Eurostatom vo finančnom vyjadrení dosiahol 543,851 mld. Sk. V roku 2006 pri HDP v objeme 1,66 bil. Sk predstavoval schodok verejných financií 59,944 mld. Sk. Príjmy verejnej správy boli na úrovni 33,5 % HDP, výdavky na 37,2 % HDP a dlh verejného okruhu dosiahol 505,199 mld. Sk, čo bolo 30,4 % HDP.
Podľa analytikov sa tak len potvrdilo to, čo už avizoval rezort financií a čo očakávali aj trhy. "Hoci správa Eurostatu o znížení deficitu verejných financií z 3,6 % na 2,2 % ani nemala byť prekvapením, je to veľmi pozitívny príspevok do hodnotenia slovenskej pripravenosti na prijatie spoločnej meny," uviedol pre agentúru SITA analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Veľmi dobrým signálom smerom do Európy je pritom podľa neho predovšetkým to, že výsledok hospodárenia za minulý rok predčil nielen pôvodný plán, ale dokonca aj jesenný nadol revidovaný odhad ministerstva financií. "Zverejnené čísla sú v súlade s predbežnými údajmi a Slovensko tak formálne splnilo aj fiškálne kritérium, ktoré by nemalo byť prekážkou pre prijatie eura. Najväčšou nezodpovedanou otázkou naďalej zostáva hodnotenie udržateľnosti inflácie," dodal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Ekonómovia však napriek tomu nevylučujú možnosť, že Európska komisia napriek týmto pozitívnym výsledkom môže od Slovenska stále požadovať rýchlejšiu úroveň konsolidácie v ďalších rokoch silného ekonomického rastu. Z hľadiska hodnotenia totiž nestačí splniť kritérium len za rok 2007, ale je potrebné preukázať tendenciu znižovania deficitov aj v nasledujúcich rokoch. "Čísla sáld navrhnutých rezortom financií naznačujú, že vláda tento fakt do úvahy berie. Na druhej strane však navrhnuté čísla nie sú úplne v súlade s výzvami Európskej komisie, a preto sa môže stať, že komisia ešte vyzve Slovensko k rýchlejšiemu znižovaniu deficitov pre budúce roky," konštatovala analytička Poštovej banky Eva Sárazová.
"Aj keď existujú riziká, či sa podarí naplniť plány v ďalších rokoch, keď už nebude mať vláda motiváciu v podobe prijatia eura, Európska komisia bude asi vychádzať len zo súčasných cieľov slovenskej vlády, ktoré v prípade snahy nie sú nesplniteľné. Komisia môže opätovne vyzvať na ambicióznu fiškálnu politiku, ale celkové hodnotenie fiškálneho kritéria by malo byť kladné," doplnil Mušák.
Fiškálne kritérium je pritom jedným zo štyroch maastrichtských kritérií, ktorých splnenie je nevyhnutné pre vstup krajiny do eurozóny. Nominálne plnenie zvyšných troch má už Slovensko oficiálne potvrdené. Podľa v stredu zverejnených informácií, inflačné kritérium krajina nominálne splnila s rezervou jedného percentuálneho bodu, keď referenčná hodnota dosiahla 3,2 %, kým dvanásťmesačný slovenský priemer ku koncu marca predstavoval 2,2 %. Pri kritériu kurzovej stability bolo podmienkou, aby koruna zotrvala v medziach režimu ERM II minimálne dva roky, čo slovenská koruna dosiahla v novembri minulého roka. Kritérium dlhodobých úrokových mier Slovensko bez problémov a so značnou rezervou plnilo už v minulosti a rovnako je tomu aj v súčasnosti. V súčasnosti sa tak európske inštitúcie budú zameriavať predovšetkým na udržateľnosť plnenia kritérií, a to najmä inflácie.
Európsky štatistický úrad tak potvrdil informácie, ktoré predbežne prezentoval rezort financií už v rámci návrhu znižovania deficitov verejnej správy v nasledujúcich rokoch a rozpočtových východiskách. Pri hrubom domácom produkte v objeme 1,852 bil. Sk tak podľa potvrdených údajov deficit rozpočtu verejnej správy dosiahol v minulom roku vo finančnom vyjadrení 40,023 mld. Sk. Výdavky verejnej správy dosiahli 36,9 % HDP a príjmy verejného okruhu predstavovali 34,7-percentný podiel na HDP. Dlh verejnej správy v roku 2007 podľa údajov zverejnených Eurostatom vo finančnom vyjadrení dosiahol 543,851 mld. Sk. V roku 2006 pri HDP v objeme 1,66 bil. Sk predstavoval schodok verejných financií 59,944 mld. Sk. Príjmy verejnej správy boli na úrovni 33,5 % HDP, výdavky na 37,2 % HDP a dlh verejného okruhu dosiahol 505,199 mld. Sk, čo bolo 30,4 % HDP.
Podľa analytikov sa tak len potvrdilo to, čo už avizoval rezort financií a čo očakávali aj trhy. "Hoci správa Eurostatu o znížení deficitu verejných financií z 3,6 % na 2,2 % ani nemala byť prekvapením, je to veľmi pozitívny príspevok do hodnotenia slovenskej pripravenosti na prijatie spoločnej meny," uviedol pre agentúru SITA analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Veľmi dobrým signálom smerom do Európy je pritom podľa neho predovšetkým to, že výsledok hospodárenia za minulý rok predčil nielen pôvodný plán, ale dokonca aj jesenný nadol revidovaný odhad ministerstva financií. "Zverejnené čísla sú v súlade s predbežnými údajmi a Slovensko tak formálne splnilo aj fiškálne kritérium, ktoré by nemalo byť prekážkou pre prijatie eura. Najväčšou nezodpovedanou otázkou naďalej zostáva hodnotenie udržateľnosti inflácie," dodal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Ekonómovia však napriek tomu nevylučujú možnosť, že Európska komisia napriek týmto pozitívnym výsledkom môže od Slovenska stále požadovať rýchlejšiu úroveň konsolidácie v ďalších rokoch silného ekonomického rastu. Z hľadiska hodnotenia totiž nestačí splniť kritérium len za rok 2007, ale je potrebné preukázať tendenciu znižovania deficitov aj v nasledujúcich rokoch. "Čísla sáld navrhnutých rezortom financií naznačujú, že vláda tento fakt do úvahy berie. Na druhej strane však navrhnuté čísla nie sú úplne v súlade s výzvami Európskej komisie, a preto sa môže stať, že komisia ešte vyzve Slovensko k rýchlejšiemu znižovaniu deficitov pre budúce roky," konštatovala analytička Poštovej banky Eva Sárazová.
"Aj keď existujú riziká, či sa podarí naplniť plány v ďalších rokoch, keď už nebude mať vláda motiváciu v podobe prijatia eura, Európska komisia bude asi vychádzať len zo súčasných cieľov slovenskej vlády, ktoré v prípade snahy nie sú nesplniteľné. Komisia môže opätovne vyzvať na ambicióznu fiškálnu politiku, ale celkové hodnotenie fiškálneho kritéria by malo byť kladné," doplnil Mušák.
Fiškálne kritérium je pritom jedným zo štyroch maastrichtských kritérií, ktorých splnenie je nevyhnutné pre vstup krajiny do eurozóny. Nominálne plnenie zvyšných troch má už Slovensko oficiálne potvrdené. Podľa v stredu zverejnených informácií, inflačné kritérium krajina nominálne splnila s rezervou jedného percentuálneho bodu, keď referenčná hodnota dosiahla 3,2 %, kým dvanásťmesačný slovenský priemer ku koncu marca predstavoval 2,2 %. Pri kritériu kurzovej stability bolo podmienkou, aby koruna zotrvala v medziach režimu ERM II minimálne dva roky, čo slovenská koruna dosiahla v novembri minulého roka. Kritérium dlhodobých úrokových mier Slovensko bez problémov a so značnou rezervou plnilo už v minulosti a rovnako je tomu aj v súčasnosti. V súčasnosti sa tak európske inštitúcie budú zameriavať predovšetkým na udržateľnosť plnenia kritérií, a to najmä inflácie.
