BRATISLAVA - Záujem o kúpu kultúrnych pamiatok klesá. Podľa Ľuboslava Škovieru z Pamiatkového úradu totiž tie najlepšie už predali v minulosti. Zatiaľ čo v minulých rokoch sa predalo 25 až 30 kaštieľov, hradov a iných pamiatok ročne, vlani ich počet klesol pod 20. Celkovo pamiatkari evidujú vyše 9.500 chránených nehnuteľností.
"Teraz to už klesá, lebo ostali už len ťažko využiteľné objekty," povedal ČTK Škoviera, ktorý zostavuje zoznam kultúrnych pamiatok na Slovensku. Aj podľa šéfa Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloša Dudáša by sa záujemcovia o kúpu kultúrnej pamiatky, medzi ktorými bývajú i cudzinci, dali v poslednom období spočítať na prstoch rúk.
Celkovo katalógom pamiatok na predaj prešlo od roku 1990 asi 500 ponúk. "Zmenou systému a reštitúciami sa objavilo množstvo objektov, ktoré boli na predaj. Súkromné osoby alebo obce ich reštituovali a nevedeli si s nimi rady, nový vlastník totiž potreboval niekoľko miliónov korún," vysvetlil Škoviera. Podľa neho do dvesto pamiatok predali, ďalší majitelia si našli investorov alebo opravy financovali z grantov. Po roku 1989 bol podľa neho najvyšší záujem hlavne v okolí Bratislavy, v súčasnosti je na východe.
Od roku 2003 si našlo nových majiteľov 60 objektov. Väčšinou sú v ponuke kaštiele a kúrie, tých je na Slovensku asi 559. Predávalo sa tiež niekoľko zo 109 slovenských hradov, meštianske domy, drevenice, vo Vrbovom pri Piešťanoch ponúkajú synagógu. Kultúrnu pamiatku si záujemca môže kúpiť aj za korunu. Toľko zrejme zaplatí aj budúci majiteľ kaštieľa v obci Hul v okrese Nové Zámky. Musí však do neho investovať 80 miliónov Sk a časť kaštieľa ponechať prístupnú verejnosti. "Nie som veľmi rád, že kaštieľ predávame, ale nemáme na jeho opravu peniaze," povedal ČTK starosta obce František Golha.
Za korunu vlani predali aj zrúcaninu hradu vo Vígľaši, taktiež s podmienkou ďalších investícií. Naopak kaštieľ v Hlohovci je v ponuke za asi 67 miliónov korún, kaštieľ v Uhrovci pri Bánovciach nad Bebravou za 50 miliónov Sk. "Cena je vec dohody medzi novým a starým vlastníkom," potvrdil Škoviera. Noví majitelia sa často snažia schátrané objekty zmeniť na štýlové hotely či penzióny. Príkladom je kaštieľ a hrad v Liptovskom Hrádku, ktorý v súčasnosti slúži ako hotel. V Trenčianskom kraji dlhšiu dobu chátral kaštieľ vo Veľkých Uherciach, ktorý napokon obec predala potomkom jeho pôvodných majiteľov Thonetovcov. Tí sa pustili do jeho obnovy.
Kým v 90-rokoch štát vlastnil 33 percent pamiatok, v minulom roku jeho podiel prvýkrát klesol pod desať percent. Obce kedysi vlastnili pätinu pamiatok, v súčasnosti ich majú 28 percent. Stúpol tiež podiel cirkvi, a to z pätiny asi na štvrtinu a fyzických osôb z necelej štvrtiny na asi 30 percent. Firmy vlastnia asi desať percent pamiatok.
Celkovo katalógom pamiatok na predaj prešlo od roku 1990 asi 500 ponúk. "Zmenou systému a reštitúciami sa objavilo množstvo objektov, ktoré boli na predaj. Súkromné osoby alebo obce ich reštituovali a nevedeli si s nimi rady, nový vlastník totiž potreboval niekoľko miliónov korún," vysvetlil Škoviera. Podľa neho do dvesto pamiatok predali, ďalší majitelia si našli investorov alebo opravy financovali z grantov. Po roku 1989 bol podľa neho najvyšší záujem hlavne v okolí Bratislavy, v súčasnosti je na východe.
Od roku 2003 si našlo nových majiteľov 60 objektov. Väčšinou sú v ponuke kaštiele a kúrie, tých je na Slovensku asi 559. Predávalo sa tiež niekoľko zo 109 slovenských hradov, meštianske domy, drevenice, vo Vrbovom pri Piešťanoch ponúkajú synagógu. Kultúrnu pamiatku si záujemca môže kúpiť aj za korunu. Toľko zrejme zaplatí aj budúci majiteľ kaštieľa v obci Hul v okrese Nové Zámky. Musí však do neho investovať 80 miliónov Sk a časť kaštieľa ponechať prístupnú verejnosti. "Nie som veľmi rád, že kaštieľ predávame, ale nemáme na jeho opravu peniaze," povedal ČTK starosta obce František Golha.
Za korunu vlani predali aj zrúcaninu hradu vo Vígľaši, taktiež s podmienkou ďalších investícií. Naopak kaštieľ v Hlohovci je v ponuke za asi 67 miliónov korún, kaštieľ v Uhrovci pri Bánovciach nad Bebravou za 50 miliónov Sk. "Cena je vec dohody medzi novým a starým vlastníkom," potvrdil Škoviera. Noví majitelia sa často snažia schátrané objekty zmeniť na štýlové hotely či penzióny. Príkladom je kaštieľ a hrad v Liptovskom Hrádku, ktorý v súčasnosti slúži ako hotel. V Trenčianskom kraji dlhšiu dobu chátral kaštieľ vo Veľkých Uherciach, ktorý napokon obec predala potomkom jeho pôvodných majiteľov Thonetovcov. Tí sa pustili do jeho obnovy.
Kým v 90-rokoch štát vlastnil 33 percent pamiatok, v minulom roku jeho podiel prvýkrát klesol pod desať percent. Obce kedysi vlastnili pätinu pamiatok, v súčasnosti ich majú 28 percent. Stúpol tiež podiel cirkvi, a to z pätiny asi na štvrtinu a fyzických osôb z necelej štvrtiny na asi 30 percent. Firmy vlastnia asi desať percent pamiatok.
