BRATISLAVA - Fakultné nemocnice, ktoré sú na Slovensku najväčšie, možno v tomto roku prestanú prehlbovať svoje dlhy. Od zdravotných poisťovní by totiž mali získať viac peňazí, povedal ČTK prezident Asociácie fakultných nemocníc Jaroslav Šajty. Na konci vlaňajška sa celkový dlh nemocníc zvýšil medziročne o viac ako 1,2 miliardy korún na na asi osem miliárd Sk.
Strata štátnych zdravotníckych zariadení, medzi ktoré patria aj fakultné nemocnice, sa dokonca prehĺbila o približne 1,4 miliardy korún, vyplýva zo správy, ktorú zverejnilo ministerstvo zdravotníctva. Naopak nemocniciam, ktoré prešli pod správu miest a samosprávnych krajov, sa podarilo dlh znížiť asi o 121 miliónov korún na približne dve miliardy korún.
"Je tu ambícia tvorbu dlhu zastaviť, alebo aspoň výrazne spomaliť jeho narastanie," zhrnul Šajty, ktorý je zároveň riaditeľom košickej fakultnej nemocnice. Na konečné hospodárenie nemocníc bude podľa neho výrazne vplývať vývoj cien energií.
Pozitívne zmeny očakáva od nárastu príspevkov zo zdravotných poisťovní aj bratislavská fakultná nemocnica. "Veríme, že po zvýšení úhrad za výkony sa finančná situácia v nemocnici ešte zlepší," povedala ČTK jej hovorkyňa Rút Geržová. Najväčšia slovenská nemocnica podľa nej v súčasnosti čelí dlhu vo výške asi 1,6 miliardy korún.
Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu prostredníctvom spoločnosti Veriteľ uhradila väčšinu dlhov, ktoré vznikli v zdravotníctve do konca roku 2004. Išlo približne o 20 miliárd korún. Ďalšej tvorbe dlhov chcela zabrániť zmenou nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré majú prísnejšie pravidlá hospodárenia.
Riaditelia fakultných nemocníc však namietali, že nová právna forma nevyrieši ich ekonomické problémy. Peniaze im chýbajú preto, že liečia najťažšie ochorenia, ale zdravotné poisťovne liečbu preplácajú v nedostatočnej miere, tvrdili riaditelia. V nemocniciach sa navyše opakovane zvyšovali platy zdravotníkov. V zariadeniach v správe ministerstva zdravotníctva si trojnásobný nárast miezd vždy o desať percent v rokoch 2006 a 2007 vyžiadal asi 3,5 miliardy korún.
Vláda Roberta Fica sľúbila vo svojom programovom vyhlásení, že zvýši odvody za poistencov štátu na úroveň piatich percent z priemernej mzdy, čím by v zdravotníctve pribudli miliardy korún. Zatiaľ však zdvihla odvody len na 4,5 percenta priemernej mzdy.
"Je tu ambícia tvorbu dlhu zastaviť, alebo aspoň výrazne spomaliť jeho narastanie," zhrnul Šajty, ktorý je zároveň riaditeľom košickej fakultnej nemocnice. Na konečné hospodárenie nemocníc bude podľa neho výrazne vplývať vývoj cien energií.
Pozitívne zmeny očakáva od nárastu príspevkov zo zdravotných poisťovní aj bratislavská fakultná nemocnica. "Veríme, že po zvýšení úhrad za výkony sa finančná situácia v nemocnici ešte zlepší," povedala ČTK jej hovorkyňa Rút Geržová. Najväčšia slovenská nemocnica podľa nej v súčasnosti čelí dlhu vo výške asi 1,6 miliardy korún.
Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu prostredníctvom spoločnosti Veriteľ uhradila väčšinu dlhov, ktoré vznikli v zdravotníctve do konca roku 2004. Išlo približne o 20 miliárd korún. Ďalšej tvorbe dlhov chcela zabrániť zmenou nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré majú prísnejšie pravidlá hospodárenia.
Riaditelia fakultných nemocníc však namietali, že nová právna forma nevyrieši ich ekonomické problémy. Peniaze im chýbajú preto, že liečia najťažšie ochorenia, ale zdravotné poisťovne liečbu preplácajú v nedostatočnej miere, tvrdili riaditelia. V nemocniciach sa navyše opakovane zvyšovali platy zdravotníkov. V zariadeniach v správe ministerstva zdravotníctva si trojnásobný nárast miezd vždy o desať percent v rokoch 2006 a 2007 vyžiadal asi 3,5 miliardy korún.
Vláda Roberta Fica sľúbila vo svojom programovom vyhlásení, že zvýši odvody za poistencov štátu na úroveň piatich percent z priemernej mzdy, čím by v zdravotníctve pribudli miliardy korún. Zatiaľ však zdvihla odvody len na 4,5 percenta priemernej mzdy.
