BRATISLAVA - Zdravotné poisťovne (ZP) majú pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti iné priority.
Najvýraznejší rozdiel je pritom pri indikátoroch kvality, ktoré sa vypracovávajú na hodnotenie dostupnosti, účinnosti, primeranosti a výsledkov zdravotnej starostlivosti, ako aj na hodnotenie efektívnosti využitia zdrojov a vnímania poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Kým súkromné ZP pripisujú v rámci kritérií indikátorom kvality váhu 50 %, štátne ZP 10 %. Váha kvalitatívnych parametrov je podľa PR manažérky najväčšej súkromnej zdravotnej poisťovne, ZP Dôvera, Zuzany Horníkovej spomedzi všetkých sledovaných parametrov najvyššia, pretože ich poisťovňa považuje za dôležité. "Nami sledované parametre hovoria o tom, čo v danom zariadení liečia, ako kvalitne a ako efektívne," vysvetlila Horníková.
Hovorkyňa VšZP Petra Balážová pre agentúru SITA povedala, že najväčšia zdravotná poisťovňa posudzuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti komplexne. "VšZP považuje percentuálne rozdelenie váhy jednotlivých kritérií z pohľadu súčasnej legislatívy, doterajších skúseností i štruktúry poistného kmeňa za adekvátne," uviedla na margo váhy jednotlivých kritérií Balážová. Podľa výkonného riaditeľa Združenia zdravotných poisťovní SR (ZZP SR) Eduarda Kováča vychádzalo združenie pri určovaní váhy jednotlivých kritérií zo siedmich predpokladov, ku ktorým patria napríklad platná legislatíva, či reprezentatívny prieskum verejnej mienky. "Na základe predpokladov, ale aj vďaka tomu, že poisťovne združené v ZZP SR disponujú širším rozsahom dát a informácií, sme za prioritné kritérium zvolili kvalitu," vyhlásil Kováč, avšak zároveň dodal, že celý proces stanovovania kritérií na uzatváranie zmlúv a ich váh je dynamický a súkromné ZP ho stále rozvíjajú a postupne rozširujú.
ZZP SR pri určovaní váhy jednotlivých kritérií vychádzalo z platnej legislatívy i z aktuálneho legislatívneho prostredia. K ďalším dôležitým zdrojom patril podľa Kováča existujúci konsenzus medzi združením a zástupcami poskytovateľov, v rámci ktorého výkonný riaditeľ ZZP SR upozornil na dohodu oboch strán z konca júna 2006. Združenie i poskytovatelia v nej deklarovali potrebu a spoločný záujem na realizovaní diferencovaného prístupu pri uzatváraní zmluvných vzťahov medzi ZP a poskytovateľmi podľa kritérií efektivity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Tento model pritom podľa Kováča podporila vo svojom programovom vyhlásení aj vláda.
Za významný zdroj stanovovania váhy jednotlivých kritérií považuje výkonný riaditeľ ZZP SR aj dlhoročné profesionálne skúseností pri posudzovaní efektivity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale i fakt, že združenie pracovalo s disponibilnými dátovými zdrojmi a využilo štandardné štatistické zisťovanie, ktoré nemocnice povinne zasielajú Národnému centru zdravotníckych informácií. Kováč taktiež upozornil, že ZZP SR bralo do úvahy aj reprezentatívny prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že pacienti jednoznačne uprednostňujú kvalitu zdravotnej starostlivosti pred jej dostupnosťou.
Okrem indikátorov kvality patria ku kritériám na uzatváranie zmlúv aj personálne zabezpečenie, dostupnosť a materiálno-technické vybavenie. Aj pri nich sú medzi súkromnými a štátnymi ZP rozdiely. Personálne zabezpečenie a dostupnosť získali u ZP Dôvera, Apollo ZP, Union ZP a Európskej ZP váhu 20 %, kým u VšZP a Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) 30 %. Materiálno-technické vybavenie má u súkromných ZP váhu 10 % avšak u VšZP a SZP 30 %. Rozdielna je pritom aj celková suma, ktorú musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dosiahnuť, aby s ním zdravotná poisťovňa zmluvu uzatvorila. Súkromné ZP stanovili túto hranicu na úrovni 75 %, štátne na úrovni 90 %. Kým teda štátna ZP uzatvorí zmluvu aj s poskytovateľom, ktorý nezíska v rámci indikátora kvality ani percento, pri súkromných ZP musí dosiahnuť minimálne 25 %.
Hovorkyňa VšZP Petra Balážová pre agentúru SITA povedala, že najväčšia zdravotná poisťovňa posudzuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti komplexne. "VšZP považuje percentuálne rozdelenie váhy jednotlivých kritérií z pohľadu súčasnej legislatívy, doterajších skúseností i štruktúry poistného kmeňa za adekvátne," uviedla na margo váhy jednotlivých kritérií Balážová. Podľa výkonného riaditeľa Združenia zdravotných poisťovní SR (ZZP SR) Eduarda Kováča vychádzalo združenie pri určovaní váhy jednotlivých kritérií zo siedmich predpokladov, ku ktorým patria napríklad platná legislatíva, či reprezentatívny prieskum verejnej mienky. "Na základe predpokladov, ale aj vďaka tomu, že poisťovne združené v ZZP SR disponujú širším rozsahom dát a informácií, sme za prioritné kritérium zvolili kvalitu," vyhlásil Kováč, avšak zároveň dodal, že celý proces stanovovania kritérií na uzatváranie zmlúv a ich váh je dynamický a súkromné ZP ho stále rozvíjajú a postupne rozširujú.
ZZP SR pri určovaní váhy jednotlivých kritérií vychádzalo z platnej legislatívy i z aktuálneho legislatívneho prostredia. K ďalším dôležitým zdrojom patril podľa Kováča existujúci konsenzus medzi združením a zástupcami poskytovateľov, v rámci ktorého výkonný riaditeľ ZZP SR upozornil na dohodu oboch strán z konca júna 2006. Združenie i poskytovatelia v nej deklarovali potrebu a spoločný záujem na realizovaní diferencovaného prístupu pri uzatváraní zmluvných vzťahov medzi ZP a poskytovateľmi podľa kritérií efektivity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Tento model pritom podľa Kováča podporila vo svojom programovom vyhlásení aj vláda.
Za významný zdroj stanovovania váhy jednotlivých kritérií považuje výkonný riaditeľ ZZP SR aj dlhoročné profesionálne skúseností pri posudzovaní efektivity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale i fakt, že združenie pracovalo s disponibilnými dátovými zdrojmi a využilo štandardné štatistické zisťovanie, ktoré nemocnice povinne zasielajú Národnému centru zdravotníckych informácií. Kováč taktiež upozornil, že ZZP SR bralo do úvahy aj reprezentatívny prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že pacienti jednoznačne uprednostňujú kvalitu zdravotnej starostlivosti pred jej dostupnosťou.
Okrem indikátorov kvality patria ku kritériám na uzatváranie zmlúv aj personálne zabezpečenie, dostupnosť a materiálno-technické vybavenie. Aj pri nich sú medzi súkromnými a štátnymi ZP rozdiely. Personálne zabezpečenie a dostupnosť získali u ZP Dôvera, Apollo ZP, Union ZP a Európskej ZP váhu 20 %, kým u VšZP a Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) 30 %. Materiálno-technické vybavenie má u súkromných ZP váhu 10 % avšak u VšZP a SZP 30 %. Rozdielna je pritom aj celková suma, ktorú musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dosiahnuť, aby s ním zdravotná poisťovňa zmluvu uzatvorila. Súkromné ZP stanovili túto hranicu na úrovni 75 %, štátne na úrovni 90 %. Kým teda štátna ZP uzatvorí zmluvu aj s poskytovateľom, ktorý nezíska v rámci indikátora kvality ani percento, pri súkromných ZP musí dosiahnuť minimálne 25 %.
