BRATISLAVA - Hlavné mesto Bratislava s podporou primátorov krajských miest Slovenska pripravilo návrh zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce.
Predkladaný materiál zavádza osobitný druh miestneho poplatku. Jeho úlohou by malo byť získavať financie na riešenie problémov v miestnej doprave spôsobených intenzívnou výstavbou, ako aj regulovať výstavbu podľa miestnych podmienok. V praxi ide o jednorazový poplatok pre investora, ktorý získa v budúcnosti právoplatné stavebné povolenie pre stavbu, v rámci ktorej sa počíta s vybudovaním minimálne desiatich parkovacích miest. Ide teda predovšetkým o obchodné centrá, veľké bytové domy alebo polyfunkčné stavby.
"Poplatok by bol účelovo viazaný. Peniaze by sa mali investovať do komunikácií, na ich rekonštrukciu alebo výstavbu nových ciest," povedal na stredajšej tlačovej besede primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. Podľa neho by sa totiž investori mali jednoznačne podieľať na zlepšovaní kvality cestnej siete v mestách a obciach. Poplatok sa však nebude vyrubovať spätne.
Ďurkovský ďalej uviedol, že materiál už poslali na vládu premiérovi Robertovi Ficovi ako aj ministrovi financií Jánovi Počiatkovi. "Ide nám o vecné naplnenie, nie robiť z toho politickú vec. Preto to riešime cez vládu a nie cez konkrétnych poslancov," vysvetlil Ďurkovský.
Primátori krajských miest dúfajú, že návrh zákona bude prijatý čo najskôr, účinnosť navrhujú od 1. septembra tohto roka. "Už diskutujeme s investormi, aby sa podieľali na financovaní cestnej infraštruktúry. Jedna z ich vážnych pripomienok je, aby vedeli včas zakalkulovať poplatok do celého zámeru," povedal primátor Bratislavy.
Dôležitú úlohu však po schválení vládou budú zohrávať aj všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré určia výšku poplatku, náležitosti vyberania poplatku, jeho spravovanie ako aj to, kto bude od neho oslobodený. Primátori krajských miest napríklad navrhujú zonáciu jednotlivých miest, poplatok by teda nemusel byť vo všetkých častiach jedného mesta rovnaký. Zároveň uvažujú, že od poplatku by mohli byť oslobodené napríklad priemyselné parky. Na samospráve každej obce po prípadnom prijatí materiálu na vláde teda bude, či poplatok zavedie a v akej výške. "Návrh zákona pritom nepredpokladá zvýšenie nákladov pre štátny rozpočet," doplnil Ďurkovský.
Poplatok by mal slúžiť všetkým obyvateľom miest, ktorých cesty sú zaťažené rozmáhajúcou sa výstavbou. V návrhu sa zatiaľ počíta s poplatkom 10 tis. Sk za jedno odstavné alebo parkovacie miesto, suma však nie je konečná. Mnohí primátori sa vyjadrili, že výška poplatku by sa mohla pohybovať aj v niekoľkých desiatkach tisíc korún.
Podľa primátora Košíc Františka Knapíka by sa mohli týmto návrhom zákona "vyčistiť" vzťahy medzi samosprávou a investormi. Zároveň by to malo pomôcť každej samospráve z globálneho hľadiska. "Štát to nebude stáť nič a pre občanov to bude dobré," skonštatoval primátor Prešova Pavel Hagyari. Podľa neho by si tak nemuseli mestá brať na opravu alebo výstavbu ciest úver a zaťažovať tým tak svoj rozpočet. Zákon by bol iba fakultatívny, podľa vyjadrení primátora Banskej Bystrice Ivana Saktora by "nikomu nič neprikazoval". Podľa primátora Žiliny Ivana Harmana by to však bol "vhodný nástroj na reguláciu výstavby." Primátor Nitry Jozef Dvonč si zasa myslí, že nový zákon by dával tiež šancu pre ochranu životného prostredia, ľudia by nemuseli chodiť po rozbitých a prašných cestách.
"Poplatok by bol účelovo viazaný. Peniaze by sa mali investovať do komunikácií, na ich rekonštrukciu alebo výstavbu nových ciest," povedal na stredajšej tlačovej besede primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. Podľa neho by sa totiž investori mali jednoznačne podieľať na zlepšovaní kvality cestnej siete v mestách a obciach. Poplatok sa však nebude vyrubovať spätne.
Ďurkovský ďalej uviedol, že materiál už poslali na vládu premiérovi Robertovi Ficovi ako aj ministrovi financií Jánovi Počiatkovi. "Ide nám o vecné naplnenie, nie robiť z toho politickú vec. Preto to riešime cez vládu a nie cez konkrétnych poslancov," vysvetlil Ďurkovský.
Primátori krajských miest dúfajú, že návrh zákona bude prijatý čo najskôr, účinnosť navrhujú od 1. septembra tohto roka. "Už diskutujeme s investormi, aby sa podieľali na financovaní cestnej infraštruktúry. Jedna z ich vážnych pripomienok je, aby vedeli včas zakalkulovať poplatok do celého zámeru," povedal primátor Bratislavy.
Dôležitú úlohu však po schválení vládou budú zohrávať aj všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré určia výšku poplatku, náležitosti vyberania poplatku, jeho spravovanie ako aj to, kto bude od neho oslobodený. Primátori krajských miest napríklad navrhujú zonáciu jednotlivých miest, poplatok by teda nemusel byť vo všetkých častiach jedného mesta rovnaký. Zároveň uvažujú, že od poplatku by mohli byť oslobodené napríklad priemyselné parky. Na samospráve každej obce po prípadnom prijatí materiálu na vláde teda bude, či poplatok zavedie a v akej výške. "Návrh zákona pritom nepredpokladá zvýšenie nákladov pre štátny rozpočet," doplnil Ďurkovský.
Poplatok by mal slúžiť všetkým obyvateľom miest, ktorých cesty sú zaťažené rozmáhajúcou sa výstavbou. V návrhu sa zatiaľ počíta s poplatkom 10 tis. Sk za jedno odstavné alebo parkovacie miesto, suma však nie je konečná. Mnohí primátori sa vyjadrili, že výška poplatku by sa mohla pohybovať aj v niekoľkých desiatkach tisíc korún.
Podľa primátora Košíc Františka Knapíka by sa mohli týmto návrhom zákona "vyčistiť" vzťahy medzi samosprávou a investormi. Zároveň by to malo pomôcť každej samospráve z globálneho hľadiska. "Štát to nebude stáť nič a pre občanov to bude dobré," skonštatoval primátor Prešova Pavel Hagyari. Podľa neho by si tak nemuseli mestá brať na opravu alebo výstavbu ciest úver a zaťažovať tým tak svoj rozpočet. Zákon by bol iba fakultatívny, podľa vyjadrení primátora Banskej Bystrice Ivana Saktora by "nikomu nič neprikazoval". Podľa primátora Žiliny Ivana Harmana by to však bol "vhodný nástroj na reguláciu výstavby." Primátor Nitry Jozef Dvonč si zasa myslí, že nový zákon by dával tiež šancu pre ochranu životného prostredia, ľudia by nemuseli chodiť po rozbitých a prašných cestách.
