Bývalý minister práce Ľudovít Kaník
BRATISLAVA - Vláda Roberta Fica podľa bývalého ministra práce Ľudovíta Kaníka nenašla v zmene zákona o sociálnom poistení žiadne riešenia na vykrytie niekoľkomiliardového schodku v dôchodkovom systéme.
Práve riešením schodku odôvodňovala svoju novelu súčasná ministerka Viera Tomanová. V nasledujúcich desaťročiach do systému totiž bude potrebné každoročne pridávať miliardy korún, aby mohli byť vyplácané penzie.
"To, čo sa schválilo, nič nerieši. Očakávania úspor sú len na papieri," povedal ČTK Kaník, ktorý stál za prechádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu pri zrode dôchodkovej reformy. Vyšším úsporám zabránili aj rozdielne názory troch koaličných strán na zmeny v dôchodkovom systéme, naznačil niekdajší minister. Koalícia v zákone dočasne otvorila takzvaný druhý pilier dôchodkového systému, z ktorého sa bude dať pol roka vystúpiť. Novelu ešte nepodpísal prezident.
Dôchodková reforma bývalej vlády mala riešiť demografické problémy. V nasledujúcich rokoch sa totiž pre pokles pôrodnosti očakáva zníženie počtu pracujúcich, ktorí by mohli zo svojich miezd odvádzať peniaze na dôchodky. Bývalá vláda preto vytvorila takzvaný druhý dôchodkový pilier, v ktorom si zhruba 1,5 milióna Slovákov odkladá časť povinných odvodov na súkromných účtoch.
Novela zákona by podľa odhadov mala priniesť viac než dve miliardy korún. Sociálna poisťovňa, ktorá zabezpečuje vyplácanie penzií, vypočítala tohtoročné náklady na dôchodkovú reformu na úrovni asi 23,6 miliardy korún. Koaličné strany chystajú ďalšie zmeny v dôchodkovom systéme na budúci rok.
Bývalý minister Kaník i opoziční poslanci tvrdili, že do systému by sa nemuselo zasahovať, keby kabinet Roberta Fica neúčelne nepoužil miliardy korún, napríklad na vyplácanie vianočných dôchodkov. Zdroje v štátnom rozpočte by sa totiž vďaka rýchlemu ekonomickému rastu mali v budúcom roku zvýšiť asi o 40 miliárd korún.
Časť z nich však podľa skorších vyjadrení premiéra Fica pohltí znižovanie deficitu verejných financií, aby krajina mohla v roku 2009 prijať spoločnú európsku menu euro. Štát má totiž dlhodobo vyššie výdavky než príjmy. Ďalšie miliardy korún mieni vláda použiť na podporu poľnohospodárstva či budovanie protipovodňových opatrení. Viac peňazí žiadajú aj predstavitelia školstva, nemocnice zas čelia niekoľkomiliardovým dlhom. Od roku 2009 by k výdavkom mali prispieť aj náklady na dôchodkovú reformu, pretože v súčasnosti sú hradené z privatizačných príjmov z minulosti.
Pozitíva spustenia druhého dôchodkového piliera by sa podľa Kaníka mali prejaviť o 15 rokov. Vtedy by sa mali začať vyplácať prvé penzie z peňazí, ktoré si budúci dôchodcovia nasporili na svojich účtoch.
"To, čo sa schválilo, nič nerieši. Očakávania úspor sú len na papieri," povedal ČTK Kaník, ktorý stál za prechádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu pri zrode dôchodkovej reformy. Vyšším úsporám zabránili aj rozdielne názory troch koaličných strán na zmeny v dôchodkovom systéme, naznačil niekdajší minister. Koalícia v zákone dočasne otvorila takzvaný druhý pilier dôchodkového systému, z ktorého sa bude dať pol roka vystúpiť. Novelu ešte nepodpísal prezident.
Dôchodková reforma bývalej vlády mala riešiť demografické problémy. V nasledujúcich rokoch sa totiž pre pokles pôrodnosti očakáva zníženie počtu pracujúcich, ktorí by mohli zo svojich miezd odvádzať peniaze na dôchodky. Bývalá vláda preto vytvorila takzvaný druhý dôchodkový pilier, v ktorom si zhruba 1,5 milióna Slovákov odkladá časť povinných odvodov na súkromných účtoch.
Novela zákona by podľa odhadov mala priniesť viac než dve miliardy korún. Sociálna poisťovňa, ktorá zabezpečuje vyplácanie penzií, vypočítala tohtoročné náklady na dôchodkovú reformu na úrovni asi 23,6 miliardy korún. Koaličné strany chystajú ďalšie zmeny v dôchodkovom systéme na budúci rok.
Bývalý minister Kaník i opoziční poslanci tvrdili, že do systému by sa nemuselo zasahovať, keby kabinet Roberta Fica neúčelne nepoužil miliardy korún, napríklad na vyplácanie vianočných dôchodkov. Zdroje v štátnom rozpočte by sa totiž vďaka rýchlemu ekonomickému rastu mali v budúcom roku zvýšiť asi o 40 miliárd korún.
Časť z nich však podľa skorších vyjadrení premiéra Fica pohltí znižovanie deficitu verejných financií, aby krajina mohla v roku 2009 prijať spoločnú európsku menu euro. Štát má totiž dlhodobo vyššie výdavky než príjmy. Ďalšie miliardy korún mieni vláda použiť na podporu poľnohospodárstva či budovanie protipovodňových opatrení. Viac peňazí žiadajú aj predstavitelia školstva, nemocnice zas čelia niekoľkomiliardovým dlhom. Od roku 2009 by k výdavkom mali prispieť aj náklady na dôchodkovú reformu, pretože v súčasnosti sú hradené z privatizačných príjmov z minulosti.
Pozitíva spustenia druhého dôchodkového piliera by sa podľa Kaníka mali prejaviť o 15 rokov. Vtedy by sa mali začať vyplácať prvé penzie z peňazí, ktoré si budúci dôchodcovia nasporili na svojich účtoch.
