Robert Fico (Zdroj: TASR)
BRATISLAVA - Slovenská vláda dokáže podľa premiéra Roberta Fica splniť všetky ekonomické podmienky na plánované zavedenie eura v roku 2009 i popri rastúcich výdavkoch do sociálnej oblasti.
Požadované záväzky chce dodržovať aj po vstupe do eurozóny. Slovensko však môže očakávať, že ho Európska únia bude ako malú krajinu hodnotiť prísnejším metrom, povedal Fico v rozhovore pre zahraničné tlačové agentúry.
"Sme schopní popri tejto sociálnej politike plniť aj kritériá Maastrichtu," povedal Fico pre ČTK, Reuters a Bloomberg. "Chcem len vysloviť presvedčenie, že nikto nevymyslí žiadne politické kritérium, pokiaľ ide o zavedenie eura," uviedol predseda vládneho Smeru-sociálnej demokracie.
Fico, ktorý nastúpil do čela vlády po volebnom víťazstve svojej ľavicovej strany pred vyše rokom, sa v minulosti voči prijatiu eura vyjadroval zdržanlivo. Nová koalícia Smeru, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko si síce dala za hlavný cieľ zmierniť dopady reforiem predošlého kabinetu Mikuláša Dzurindu, za svoj však nakoniec prijala aj záväzok na vstup do eurozóny v roku 2009. Slovensko by tak mohlo zaviesť euro o niekoľko rokov skôr ako susedné Česko alebo Maďarsko.
"My si uvedomujeme, že prísna fiškálna disciplína je mimoriadne dôležitá pre tento štát," povedal Fico. Potvrdil síce, že vláda sa chystá znížiť 19-percentnú sadzbu dane z pridanej hodnoty na knihy a internet, zvýšiť minimálnu mzdu, najnižšie dôchodky alebo príspevok za narodenie prvého dieťaťa. "V žiadnom prípade však nie je treba sa obávať, že by po zavedení eura vláda išla iným smerom," dodal.
Slovensko zatiaľ plní časť takzvaných maastrichtských kritérií, ako je napríklad strop pre zahraničný dlh, výšku úrokových sadzieb alebo verejného schodku. Podľa doterajšieho vývoja by mohlo do hodnotiaceho obdobia na jar 2008 udržať na uzde aj infláciu a kurzové rozpätie koruny voči euru. Experti Európskej centrálnej banky však podľa nedávnych informácií v internej štúdii zapochybovali, či si Slovensko tento úsporný trend udrží aj po prijatí eura. Ficova vláda potom v auguste uznala, že nemá v Európe pre zavedenie eura istú podporu a rozhodla sa výraznejšie lobovať.
"Dvojitý meter je pre Európu typický. Malé štáty to mali vždy ťažké," poznamenal premiér. "My sme si toho plne vedomí. Svet je o mocenských vplyvoch. (...) Chceme splniť kritériá Maastrichtu, to je náš záväzok. A očakávame fér hru," doplnil.
Fico pripustil, že ľudia môžu mať z novej meny obavy. Príjmy Slovákov sú v porovnaní s priemerom terajšej eurozóny oveľa nižšie. Euru chce preto vláda podľa neho zaistiť čo možno najširšiu podporu. Pripravuje napríklad vyhlásenie, ku ktorému by sa mali pripojiť zástupcovia zamestnávateľov a odborov. Vláda bude podľa neho dosť silná na to, aby prípadné negatívne dopady vyrovnala.
"Sme schopní popri tejto sociálnej politike plniť aj kritériá Maastrichtu," povedal Fico pre ČTK, Reuters a Bloomberg. "Chcem len vysloviť presvedčenie, že nikto nevymyslí žiadne politické kritérium, pokiaľ ide o zavedenie eura," uviedol predseda vládneho Smeru-sociálnej demokracie.
Fico, ktorý nastúpil do čela vlády po volebnom víťazstve svojej ľavicovej strany pred vyše rokom, sa v minulosti voči prijatiu eura vyjadroval zdržanlivo. Nová koalícia Smeru, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko si síce dala za hlavný cieľ zmierniť dopady reforiem predošlého kabinetu Mikuláša Dzurindu, za svoj však nakoniec prijala aj záväzok na vstup do eurozóny v roku 2009. Slovensko by tak mohlo zaviesť euro o niekoľko rokov skôr ako susedné Česko alebo Maďarsko.
"My si uvedomujeme, že prísna fiškálna disciplína je mimoriadne dôležitá pre tento štát," povedal Fico. Potvrdil síce, že vláda sa chystá znížiť 19-percentnú sadzbu dane z pridanej hodnoty na knihy a internet, zvýšiť minimálnu mzdu, najnižšie dôchodky alebo príspevok za narodenie prvého dieťaťa. "V žiadnom prípade však nie je treba sa obávať, že by po zavedení eura vláda išla iným smerom," dodal.
Slovensko zatiaľ plní časť takzvaných maastrichtských kritérií, ako je napríklad strop pre zahraničný dlh, výšku úrokových sadzieb alebo verejného schodku. Podľa doterajšieho vývoja by mohlo do hodnotiaceho obdobia na jar 2008 udržať na uzde aj infláciu a kurzové rozpätie koruny voči euru. Experti Európskej centrálnej banky však podľa nedávnych informácií v internej štúdii zapochybovali, či si Slovensko tento úsporný trend udrží aj po prijatí eura. Ficova vláda potom v auguste uznala, že nemá v Európe pre zavedenie eura istú podporu a rozhodla sa výraznejšie lobovať.
"Dvojitý meter je pre Európu typický. Malé štáty to mali vždy ťažké," poznamenal premiér. "My sme si toho plne vedomí. Svet je o mocenských vplyvoch. (...) Chceme splniť kritériá Maastrichtu, to je náš záväzok. A očakávame fér hru," doplnil.
Fico pripustil, že ľudia môžu mať z novej meny obavy. Príjmy Slovákov sú v porovnaní s priemerom terajšej eurozóny oveľa nižšie. Euru chce preto vláda podľa neho zaistiť čo možno najširšiu podporu. Pripravuje napríklad vyhlásenie, ku ktorému by sa mali pripojiť zástupcovia zamestnávateľov a odborov. Vláda bude podľa neho dosť silná na to, aby prípadné negatívne dopady vyrovnala.
