BRATISLAVA - Celkový pokles nezamestnanosti, rozmach sezónnych prác, ekonomický rast Slovenska, ale aj prísnejšie pravidlá pri prideľovaní štátnych sociálnych dávok, či dôslednejšie kontroly práce "načierno" prispeli v posledných rokoch k zníženiu počtu dlhodobo nezamestnaných.
Nájsť uplatnenie pre takmer 131.000 ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako rok, ostáva však naďalej jednou z najväčších výziev v oblasti zamestnanosti, povedal ČTK Vladimír Haško z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
"K poklesu dlhodobo nezamestnaných prispeli v posledných rokoch aj priaznivé klimatické podmienky, čo sa prejavilo v charaktere sezónnych prác," poznamenal Haško. Väčší počet ľudí sa tak podľa neho mohol zamestnať napríklad pri stavbárskych prácach, v poľnohospodárstve, či v cestovnom ruchu.
Prínosom boli podľa neho aj zmeny v zákone o službách zamestnanosti a tvrdšie pravidlá prideľovania podpory v hmotnej núdzi, ktoré presadila predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu. "Výrazne zvýšili motiváciu ľudí zamestnať sa," dodal Haško.
Dlhodobá nezamestnanosť však ostáva podľa Haška naďalej vážnym problémom, pretože mnoho ľudí je bez práce dlhšie ako dva roky a stratili napríklad pracovné návyky. Bariérou pri hľadaní zamestnania je aj nedostatočné vzdelanie nezamestnaných. Aj preto o nich zamestnávatelia nemajú záujem, hoci už pociťujú nedostatok pracovnej sily, dodal. Časť ľudí zase naráža na odmietanie firiem, pretože majú už viac ako 50 rokov a podniky uprednostňujú mladších uchádzačov.
Napriek tomu sa podľa Haška otvárajú možnosti napríklad aj pre ženy vo veku nad 50 rokov, ktoré majú obmedzené pracovné príležitosti ešte vo väčšej miere. Zamestnať by sa mohli ako opatrovateľky starších ľudí, povedal Haško.
V júni bol celkový počet nezamestnaných na historickom minime 8,33 percenta. Dlhodobo nezamestnaní tvorili viac ako polovicu z nich.
"K poklesu dlhodobo nezamestnaných prispeli v posledných rokoch aj priaznivé klimatické podmienky, čo sa prejavilo v charaktere sezónnych prác," poznamenal Haško. Väčší počet ľudí sa tak podľa neho mohol zamestnať napríklad pri stavbárskych prácach, v poľnohospodárstve, či v cestovnom ruchu.
Prínosom boli podľa neho aj zmeny v zákone o službách zamestnanosti a tvrdšie pravidlá prideľovania podpory v hmotnej núdzi, ktoré presadila predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu. "Výrazne zvýšili motiváciu ľudí zamestnať sa," dodal Haško.
Dlhodobá nezamestnanosť však ostáva podľa Haška naďalej vážnym problémom, pretože mnoho ľudí je bez práce dlhšie ako dva roky a stratili napríklad pracovné návyky. Bariérou pri hľadaní zamestnania je aj nedostatočné vzdelanie nezamestnaných. Aj preto o nich zamestnávatelia nemajú záujem, hoci už pociťujú nedostatok pracovnej sily, dodal. Časť ľudí zase naráža na odmietanie firiem, pretože majú už viac ako 50 rokov a podniky uprednostňujú mladších uchádzačov.
Napriek tomu sa podľa Haška otvárajú možnosti napríklad aj pre ženy vo veku nad 50 rokov, ktoré majú obmedzené pracovné príležitosti ešte vo väčšej miere. Zamestnať by sa mohli ako opatrovateľky starších ľudí, povedal Haško.
V júni bol celkový počet nezamestnaných na historickom minime 8,33 percenta. Dlhodobo nezamestnaní tvorili viac ako polovicu z nich.
Podiel dlhodobých nezamestnaných na celkovom počte uchádzačov o prácu
| obdobie | júl 2002 | júl 2003 | júl 2004 | júl 2005 | júl 2006 | jún 2007 |
| celkový počet | 504.077 | 452.224 | 383.155 | 333.834 | 273.437 | 246.323 |
| dlhodobo nezamestnaní | 238.605 | 212.299 | 192.002 | 170.883 | 144.811 | 130.993 |
| podiel dlhodobo nezamestnaných v % | 47,34 | 46,95 | 50,11 | 51,19 | 52,96 | 53,18 |
