BRATISLAVA - Ministerstvo financií znížilo výhľad rastu inflácie pred plánovaným prijatím eura od januára 2009.
V predpokladanom období na posudzovanie od apríla 2007 do marca 2008 očakáva 12-mesačnú priemernú medziročnú infláciu podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien na úrovni 1,6 percenta oproti doterajším 1,8 percenta. Referenčná hodnota inflácie, ktorú Slovensko nesmie prekročiť, pritom úrad predpokladá na 2,8 percenta. Vyplýva to z materiálu, ktorý zverejnilo ministerstvo.
"Plnenie nominálneho inflačného kritéria by nemalo byť ohrozené," uviedlo ministerstvo. Ekonómovia pritom dlhodobo pripomínajú, že inflácia bude pre Slovensko najťažšie makroekonomické kritérium pred vstupom do eurozóny.
Podľa Maastrichtských kritérií nesmie 12-mesačná priemerná medziročná inflácia kandidátskej krajiny pred vstupom do eurozóny presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Slovensko už plní podmienku, že hrubý verejný dlh krajiny nesmie presiahnuť 60 percent hrubého domáceho produktu. Vláda sa tiež zaviazala, že udrží schodok verejných rozpočtov do úrovne troch percent HDP. Okrem toho vstup do eurozóny vyžaduje tiež stabilitu dlhodobých úrokových sadzieb a pohyb výmenného kurzu v stanovenom pásme.
Niektorí úradníci Európskej centrálnej banky (ECB) však koncom júna vyslovili obavy, či sa krajine podarí zachovať nízku infláciu aj po splnení podmienok na zavedenie eura a vstupe do eurozóny.
"Plnenie nominálneho inflačného kritéria by nemalo byť ohrozené," uviedlo ministerstvo. Ekonómovia pritom dlhodobo pripomínajú, že inflácia bude pre Slovensko najťažšie makroekonomické kritérium pred vstupom do eurozóny.
Podľa Maastrichtských kritérií nesmie 12-mesačná priemerná medziročná inflácia kandidátskej krajiny pred vstupom do eurozóny presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Slovensko už plní podmienku, že hrubý verejný dlh krajiny nesmie presiahnuť 60 percent hrubého domáceho produktu. Vláda sa tiež zaviazala, že udrží schodok verejných rozpočtov do úrovne troch percent HDP. Okrem toho vstup do eurozóny vyžaduje tiež stabilitu dlhodobých úrokových sadzieb a pohyb výmenného kurzu v stanovenom pásme.
Niektorí úradníci Európskej centrálnej banky (ECB) však koncom júna vyslovili obavy, či sa krajine podarí zachovať nízku infláciu aj po splnení podmienok na zavedenie eura a vstupe do eurozóny.
