BERLÍN - Strážca v najväčšej nemeckej rafinérii MiRO v Karlsruhe počkal, kým sa mu kolega nestratí z dohľadu, až potom poslal textovú správu vodičovi cisterny, že môže bezpečne opustiť bránu rafinérie aj s ukradnutým benzínom.
Za túto "spoluprácu" dostal 300 eur. Kým ich odhalili, stihla trojica podnikavých zlodejov od začiatku roka 2011 dostať zo závodu 87 cisterien plných benzínu, konštatuje agentúra Bloomberg. Vo svojej aktivite by zrejme pokračovali aj dnes, keby jeden zo zlodejov neprišiel o lukratívny kšeft. Na oplátku svojich kumpánov udal na polícii. Vďaka jeho svedectvu, a tiež záberom z bezpečnostných kamier, poslal súd skupinu zlodejov za mreže.
Tento prípad však poukázal na prudko narastajúci počet krádeží a pašovanie pohonných hmôt v Európe. Vlády od Británie na západe, po krajiny na východe kontinentu, tak prichádzajú ročne o stámilióny až miliardy eur na príjmoch z daní.
Krádeže a čierny trh sú však na vzostupe čiastočne aj preto, lebo maloobchodné ceny pohonných hmôt v uplynulých rokoch prudko vzrástli. Na ilustráciu, nafta od roku 2009 zdražela až o 52 %. Riaditelia ôsmich z 10 rafinérií, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, potvrdili, že krádeže im znižujú zisky.
"Kriminálna aktivita podkopáva právne postavenie petrochemického priemyslu aj štátu, a to v čase, keď zápasia s vážnymi problémami," upozornil Tom Noonan, predseda írskej asociácie petrochemického priemyslu a generálny riaditeľ spoločnosti Maxol Group, podľa ktorého tieto nelegálne aktivity už dosiahli obrovské rozmery.
Oficiálne štatistiky o krádežiach palív na celoeurópskej úrovni zatiaľ neexistujú, iba približné údaje od jednotlivých vlád naznačujú, aký veľký je ich rozsah. Napríklad, audit vo viac ako tisícke poľských firiem, ktoré predávajú pohonné hmoty odhalil, že daňové podvody v rokoch 2010-2012 vzrástli o 47 %. Podľa poľskej organizácie ropného priemyslu a obchodu najväčšia východoeurópska ekonomika v Európskej únii tak iba vlani prišla na daniach o 3 miliardy zlotých (703,68 milióna eur).
A zo správy britského parlamentného výboru pre financie vyplýva, že Spojené kráľovstvo pripravili podvodníci v rokoch 2008-2009 na daniach z paliva o 1,1 miliardu libier (1,29 miliardy eur). V Grécku už dosiahol ilegálny trh s palivom hodnotu 600 miliónov eur ročne, priznalo ministerstvo financií v Aténach bez ďalších podrobností.
Európsky čierny trh tak ešte viac komplikuje situáciu rafinériám, ktoré zápasia s najnižším odbytom za 20 rokov. Krádeže paliva v Nemecku či v Rakúsku sú pritom takmer zanedbateľné v porovnaní s východnou Európu. Poľskí experti napríklad odhadujú, že predaj nezdaneného paliva sa podieľa až 13 % na celkovom odbyte pohonných hmôt v krajine. A podľa údajov českej vlády, až 20 % z predaného paliva je z nelegálnych zdrojov.
Pašovanie prekvitá najmä v pohraničných regiónoch, kde sú veľké rozdiely v cenách paliva. Na ilustráciu, zatiaľ čo v Rusku stál minulý týždeň liter nafty v prepočte 71 centov, motoristi v Poľsku zaň zaplatili 1,30 eura a v Litve 1,34 eura. Pri nedávnom prieskume sa pritom takmer každý štvrtý respondent v Litve priznal, že kupuje palivo na čiernom trhu.
"Daňové úniky na trhu s pohonnými hmotami už nadobudli formu organizovaného zločinu," uviedol v júni v rozhovore pre Bloomberg Marek Switajewski, generálny riaditeľ českej rafinérie Unipetrol. Odhadol tiež, že jeho firma stráca pre podvody na trhu s palivom ročne zhruba 19 miliónov eur.
Európske vlády sa snažia na tieto problémy reagovať. Česko aj Poľsko zmenili daňové zákony pri obchodovaní s palivom a Írsko zaviedlo elektronický systém, ktorý monitoruje "tok" pohonných hmôt. Nemecká rafinéria MiRO zase sprísnila bezpečnostné kontroly.
