BRATISLAVA - Jednorazové zdanenie vkladov v cyperských bankách je podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského prelomením tabu. Aj napriek doterajšiemu zachraňovaniu viacerých štátov a bánk boli totiž vkladatelia vždy ubezpečovaní, že ich peniaze sú v poriadku.
"Tentoraz tomu tak nie je, ale bude to určite signál pre vkladateľov v ostatných štátoch, najmä v Španielsku," povedal dnes Vlachynský.
Ako však upozornil, strata 6,75 % z úspor cyperského obyvateľstva je porovnateľná alebo dokonca menšia ako napríklad strata príjmu slovenských živnostníkov či dohodárov, ktorí sa vyššími daňami skladajú aj na záchranné mechanizmy eurozóny. Pritom práve prostredníctvom Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) sa aj slovenskí občania budú podieľať 100 miliónmi eur na finančnej pomoci pre Cyprus. "Je to definitívna ukážka toho, že napriek vyhláseniam politikov eurokríza nekončí, ale naberá nové rozmery," konštatoval Vlachynský.
Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igor Kiss vníma pomocný balík pre Cyprus na jednej strane ako signál, že Európska únia (EÚ) je ochotná podať pomocnú ruku jednej z členských krajín. Na druhej strane je to však jasný obraz nezodpovedného hospodárenia a neprijatia dostatočných opatrení zo strany Cypru, ktorý nezvládol odvrátenie hrozby nelikvidity. "Jednorazové zdanenie vkladov nepovažujem za rozumné opatrenie, pretože môže vyvolať obrovský chaos v súkromnom sektore, čo sa v súčasnosti už aj deje," zdôraznil Kiss.
Na Cypre už ľudia v záujme zachovania čo najvyššej miery svojich úspor vyberajú peniaze z bankových účtov. V konečnom dôsledku to však môže viesť k ešte väčšiemu oslabeniu bankového sektora. "A to vznikom obrovskej nelikvidity, pretože banky nebudú mať dostatok zdrojov na uspokojenie všetkých výberov. Čiže by sa problematika ešte viac prehlbovala," dodal Kiss.
Pre riaditeľa Nadácie F. A. Hayeka Matúša Pošvanca je jednorazové zdanenie vkladov riešením, ktoré je typické pre politické špičky. Zvyšuje totiž zaťaženie bežných ľudí bez toho, aby došlo ku obmedzeniu výdavkov verejného sektora krajiny. Opatrenie je pritom takisto vyvlastnením časti vkladov bánk. "Poplatok môže zároveň vyvolať veľkú nedôveru občanov EÚ v bankový sektor. Vyvlastnenie sa totiž nedeje v nejakej banánovej republike, ale u relevantného člena EÚ," podotkol Pošvanc.
