ATÉNY- Grécko bude potrebovať navyše "iba" 13 až 15 miliárd eur, ak mu veritelia predĺžia o ďalšie dva roky termín na konsolidáciu verejných financií. Uviedol to dnes minister financií Jannis Sturnaras, ktorý tak prvýkrát zverejnil odhad finančných potrieb zadlženej krajiny v prípade, že veritelia vyhovejú jej žiadosti o poskytnú jej viac času na splnenie fiškálnych cieľov.
A štátny tajomník ministerstva financií Christos Staikuras minulý týždeň naznačil, že Atény možno požiadajú aj Európsku centrálnu banku, aby im pomohla splniť požadované ciele. Napríklad tak, že by Grécku predĺžila termín na vyplatenie dlhopisov, ktoré banka nakúpila. Pomohla by tak Aténam "zaplátať" výpadok financií, ktoré im spôsobujú slabšie rozpočtové príjmy v dôsledku recesie.
Grécka vláda sa od leta snaží presvedčiť veriteľov v eurozóne, aby jej dali viac času na splnenie podmienok oboch záchranných úverov. Ale od krajín na severe menovej únie sa dočkala len "chladnej odozvy". Atény získali na svoju stranu iba novú francúzsku vládu. Ostatné štáty sa obávajú reakcie svojich voličov, keby do Grécka naliali ďalšie peniaze z ich daní. No na druhej strane, mnohí politici v súkromí priznávajú, že sa tomu zrejme nebude dať vyhnúť.
Grécki predstavitelia tvrdia, že po predĺžení termínu na konsolidáciu verejných financií o dva roky, by potrebovali navyše len 13-15 miliárd eur, ktoré by sa pokúsili získať emisiou krátkodobých pokladničných poukážok a nemuseli by tak žiadať o peniaze štáty eurozóny.
Okrem toho, v menovej únii sa špekuluje aj o tom, že Grécko bude aj bez požadovaného odkladu potrebovať ďalšiu finančnú pomoc, aby do roku 2020 stlačilo svoj dlh pod hranicu 120 % hrubého domáceho produktu. Odhady sa pohybujú v rozmedzí od 20 do 40 miliárd eur.
